Nový rok, Lk 4, 16 - 21
Tak prišiel aj do Nazareta, kde bol vychovaný, a podľa svojho zvyku vošiel v deň sobotný do synagógy a vstal, aby čítal. I podali Mu knihu proroka Izaiáša. A keď otvoril knihu, našiel miesto, kde bolo napísané: Duch Pánov nado mnou; lebo pomazal ma zvestovať chudobným evanjelium, uzdravovať skrúšených srdcom poslal ma hlásať zajatým prepustenie a slepým navrátenie zraku, utláčaným oslobodenie, a zvestovať vzácny rok Pánov. Keď zavrel knihu a vrátil ju služobníkovi, sadol si. Oči všetkých v synagóge upierali sa na Neho. A On im začal hovoriť: Dnes sa naplnilo toto Písmo vo vašich ušiach. (Lk 4, 16 - 21)
Z tohto zaujímavého odseku sa najprv dozvedáme, že Ježiš chodil pravidelne na služby Božie do synagógy. V texte sú slová: „podľa svojho zvyku vošiel v deň sobotný do synagógy“. Okrem vyučovania a kázania vonku v prírode využíval teda aj zaužívané náboženské podujatia a zvyklosti na zvestovanie svojho nového posolstva. Aj spôsob, ktorým sa ujal slova v nazaretskej synagóge, celkom zodpovedal vtedajším zvyklostiam. Dospelý Izraelita mohol v synagogálnom zhromaždení vstať, prečítať biblický text a povedať kázeň. Niečo podobné môžeme sledovať aj na misijných cestách apoštola Pavla. Keď v niektorom meste prišiel do synagógy, bol vedúcim synagógy vyzvaný, aby sa prihovoril zhromaždeniu, ak má čo povedať. Takže na začiatku Ježišovho vystúpenia v synagóge nedialo nič neobvyklého.
Pán Ježiš sa zrejme dobre vyznal v Biblii, teda v knihách, ktoré my dnes nazývame Starou zmluvou alebo Starým zákonom. Keď vstal, podali mu zvitok proroka Izaiáša. Keď rozvinul zvitok, našiel miesto, ktoré chcel prečítať. Vedel presne, čo chce nájsť, a kde to má hľadať. Vtedy to bolo zložitejšie ako dnes, lebo neexistovalo delenie na kapitoly a na verše. Len kto sa vyznal veľmi dobre v biblickom texte, mohol vo zvitku rýchlo nájsť, čo chcel. Je to výzva pre nás, aby sme sa sústavne učili čím lepšie sa orientovať v Biblii, najmä keď dnes je to také pohodlné: máme celú Bibliu v jednej knihe a delenie na kapitoly a verše nesmierne uľahčuje orientáciu.
Pán Ježiš si vybral text, o ktorom chcel hovoriť, nie náhodne, ale zámerne. Je to predpoveď nových čias, keď Pán Boh pošle svoju pomoc tým, ktorí rozličným spôsobom trpia. Boli to slová nádeje, ktoré formulovali, povedali a potom napísali proroci. Nimi potešovali zúfalých exulantov v babylonskom zajatí. Činnosť prorokov má viac stránok. Jedna dôležitá je udržovanie nádeje. Udržovali nádej tých, ktorým pre dlhý útlak hrozilo zúfalstvo a rezignácia. Upadnúť do zúfalstva a rezignácie – to patrí medzi tie najhoršie veci, ktoré sa môžu prihodiť národu, cirkvi, jednotlivcom. Proroci boli silné osobnosti, ktoré zvesťou nádeje udržiavali národ mentálne nad hladinou, aby sa tí ľudia duchovne nepotopili.
V babylonskom zajatí prišlo aj k čiastočnej realizácii týchto sľubov, keď perzský kráľ Kýros umožnil exulantom vrátiť sa do vlasti. Ale obsah tých sľubov bol omnoho bohatší než ich čiastkové, zlomkovité splnenie. Cez stáročia tie slová ostávali zdrojom nádeje a posilňovali živé očakávanie ich splnenia.
A teraz v nazaretskej synagóge si tie slová zasľúbenia vyhľadal Ježiš Kristus, prečítal ich a povedal kázeň. Kratučkú kázeň, ktorá však vyvolala nepredstaviteľný úžas. Na začiatok povedal: „Dnes sa naplnilo toto Písmo vo vašich ušiach.“ To znamená: Teraz, vo vašej prítomnosti, v tejto chvíli, keď tieto slová zasľúbenia počúvate, teraz v týchto dňoch sa táto predpoveď začala v plnom zmysle plniť. Zmysel týchto slov je jasný. Ježiš chcel nimi povedať, že práve on priniesol splnenie týchto slov, realizovanie tejto nádeje. V podobnom zmysle sa vyjadril aj pri iných príležitostiach. Na jedinečný význam svojej osoby poukázal, keď povedal spasiteľské pozvanie: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinutie.“ Jeho kázeň v nazaretskej synagóge patrí do skupiny týchto vrcholných výrokov o význame pôsobenia Pána Ježiša Krista. Poslucháči v nazaretskej synagóge si pravdepodobne naplno ani neuvedomili, že prežívajú práve vrcholnú, hviezdnu hodinu duchovných dejín.
Všimneme si postupne jednotlivé body prorockého textu, ktorý prečítal Pán Ježiš. „Duch Pánov nado mnou“. Pôsobenie Ježiša Krista na zemi predstavujú evanjeliá ako pôsobenie pod vedením Božieho Ducha. Pri jeho krste je obrazom holubice znázornené, že prijíma Božieho Ducha. Na začiatku správy o pokúšaní Pána Ježiša čítame, že ho Duch vyviedol na púšť, aby ho diabol pokúšal. Keď apoštol Peter v Kornéliovom dome zvestoval Ježiša Krista, zdôraznil, že celé jeho pôsobenie bolo pod vplyvom a vedením Ducha: Povedal doslova: „Boh Duchom Svätým a mocou pomazal Ježiša Nazaretského, ktorý chodil, dobre činil a uzdravoval všetkých diablom posadnutých, pretože Boh bol s Ním.“ Tieto zmienky o Božom Duchu v súvislosti s Ježišovým pôsobením sú veľmi dôležité. Ukazujú totiž, že Ježišovo pôsobenie nie je jedna z mnohých historických náhod, ktoré by sa nemuseli brať veľmi vážne, ale že tu ide o niečo, čo má svoj pôvod v premyslenom Božom zámere, a že ľudia, pre ktorých je ono určené, ho majú brať veľmi vážne, a že jeho odmietnutie má pre človeka, ktorý ho odmieta, veľmi zlé následky.
V súlade s prorockou predpoveďou prišiel Pán Ježiš zvestovať chudobným evanjelium. Myslíme pritom predovšetkým na blahoslavenstvo, ktoré v Evanjeliu podľa Lukáša znie takto: „Blahoslavení chudobní, lebo ich je kráľovstvo Božie.“ Predovšetkým evanjelista Lukáš zapísal najviac Ježišových výrokov, v ktorých sa Ježiš stavia na stranu chudobných a hovorí o ich novej budúcnosti. Vo svojej zvesti vracia Pán Ježiš chudobným pocit a vedomie ľudskej dôstojnosti. Stačí si pripomenúť podobenstvo o boháčovi a Lazárovi a potom Ježišovo prekvapivé hodnotenie milodaru chudobnej vdovy. Chudobných oslobodil a dodnes neprestajne oslobodzuje od pocitu menejcennosti. Hovorí im: Zato, že si chudobný, nemáš v Božích očiach menšiu cenu, ale si v plnom zmysle Božím dieťaťom. Ježiš žiada, aby takýto postoj voči chudobným zaujali všetci jeho nasledovníci. V kresťanskej cirkvi by mal byť tento Ježišov postoj samozrejmosťou.
Slovo „chudobný“ malo v Ježišovej dobe ešte iný, duchovný význam. Ako „chudobní“ sa označovali tí, ktorí si boli bolestne vedomí, že sami od seba nemajú duchovné hodnoty, ktoré by dávali zmysel ich životu. Otvorené prázdne dlane sú symbolickým vyjadrením tejto chudoby. Chudobnými v tomto zmysle sme všetci. Nikto nie je taký múdry a mocný, aby si vytvoril a daroval hodnoty, ktoré by dali jeho životu trvalý zmysel. Evanjelium, radostná zvesť, ktorú prináša Pán Ježiš, hovorí: Keďže si uvedomuješ svoju chudobu, Boh nenecháva tvoje otvorené dlane prázdne, ale napĺňa ich cennými hodnotami. Práve Ježiš Kristus je to, ktorý prináša tieto hodnoty: lásku v celkom novom zmysle, pokoj celkom nového rázu, radosť, ktorá sa úplne odlišuje od povrchných radostí tohto sveta, potešenie, ktoré je protiváhou životných bremien, perspektívu budúcnosti, ktorá siaha až do večnosti. Mnoho je ľudí, ktorých Pán Ježiš obdaroval takto vo svojej dobe a vo všetkých nasledujúcich storočiach až podnes.
Prišiel uzdravovať skrúšených srdcom. Ide o ľudí, ktorí sú si vedomí svojej viny pred Pánom Bohom, ktorých srdce je akoby rozlámané, rozbité na kusy. Práve toto je totiž pôvodný význam slova „skrúšený“, a to aj v slovenčine aj v príslušnom gréckom slove. To isté slovo je v gréckom texte použité aj v známom výroku: „Nalomenú trstinu nedolomí“. Ide teda o ľudí, ktorí si hriešnym životom, hriešnymi zvykmi pokazili život, rozbili, rozlámali ho na kusy, a ktorí sú si vedomí tejto situácie a pociťujú za ňu aj výčitky svedomia a zodpovednosť, a zároveň vedia, že zo svojich vlastných síl nedokážu dať svoj život dohromady. Práve k nim prichádza Pán Ježiš a chce zaceliť ich rany. Slovo „zaceliť“ je odvodené od slova „celý“. Z tej hŕby trosiek môže a chce urobiť Ježiš Kristus nový celok, chce pomôcť človeku, aby mohol začať žiť celkom novým spôsobom. Kto sa v takejto situácii nachádzal alebo nachádza a kto prijal túto ponúkanú pomoc, vie o akú nesmierne dôležitú vec tu ide. Aj dnes ponúka Ježiš Kristus každému túto pomoc.
„Poslal ma hlásať zajatým prepustenie“. V babylonskom zajatí bola obsahom týchto slov možnosť návratu do vlasti. Ale ony majú trvalú platnosť aj vo všetkých iných dobách a situáciách. Pán Ježiš sa stretal s ľuďmi, ktorí boli spútaní démonskými silami. Viacerých oslobodil od tejto démonskej poviazanosti a umožnil im vrátiť sa do normálneho ľudského života, k peknému spolunažívaniu s inými. Dnes je mnoho ľudí, ktorí sú tak silno viazaní na ničivé zvyklosti a ničivé vášne, že nevdojak vzniká v nás myšlienka: diabol ich má vo svojich pazúroch a nechce ich pustiť. Každý by mal preskúmať seba, po akú mieru ho ovládajú takéto démonské myšlienky, ktoré sú démonské prvky myslenia a správania v jeho živote. Pomôcť z tohto väzenia môže len ten, ktorý zvíťazil nad diablom, Ježiš Kristus. Jedine trvalé pripútanie sa na Ježiša Krista môže človeku darovať trvalú slobodu od démonských ničivých síl. Toto Pán Ježiš ponúka každému.
V tej izaiášovskej predpovedi, ktorú čítal Pán Ježiš v nazaretskej synagóge, sa hovorí o navrátení zraku slepým. Evanjeliá hovoria o tom, že viacerých nevidomých Ježiš uzdravil a daroval im schopnosť vidieť. Uvedomujeme si, akým vzácnym darom Božím je zrak, a ako veľmi si ho máme chrániť. Okrem toho vedel Pán Ježiš aj o duchovnej slepote a o otváraní duchovného zraku. Otváral oči tým, ktorí žili v sebaklamných predstavách o sebe. Takéto otváranie očí bolo nepríjemnou hodinou pravdy a mnohí ho zato nenávideli, hoci v skutočnosti poznanie pravdy o sebe je prvý krok k novému začiatku. Ale Pán Ježiš otváral oči ešte v inom zmysle. Pomáhal ľuďom objaviť a vidieť aj to dobré, čo sa v nich nachádza. Dobré vlastnosti, ktoré nám Pán Boh dal, bývajú v nás neraz zasypané množstvom zla, ktorým mechanicky reagujeme na rozličné situácie. Pán Ježiš nás vyzýva a pomáha nám, aby sme objavili to dobré, čo je v nás, a aby sme sa usilovali čím častejšie to uplatňovať. Takému Zacheovi pomohol objaviť to dobré, čo bolo v ňom a tak mu umožnil nový začiatok.
Toto všetko je v texte z Izaiáša predstavené ako vzácny rok Pánov, Hospodinov. Na začiatku nového roku nám Pán Ježiš Kristus ponúka všetko toto. Porozmýšľajme, ako sa to všetko, o čom sme hovorili, vzťahuje osobne na nás. Ako by sa zmenil náš život, keby sa tohto roku celá táto bohatá ponuka realizovala v našom živote. Uvedomiť si nám treba, že Ježiš nás o tom všetkom nielen informuje, ale že jasne dáva najavo, že iba v tesnom, trvalom spoločenstve s ním to môžeme dosiahnuť. Máme veľkú možnosť prežiť tento nový rok ako „vzácny rok Pánov“ v našom osobnom živote. Rozhodnúť sa musíme my sami. Amen.
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
