V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk, www.facebook.com/ecavdubravka/)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk, www.facebook.com/ecavlegionarska/)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

Pamiatka posvätenia Nového kostola, Evanjelium podľa Jána 10, 22 - 29

V Jeruzaleme nastali slávnosti posvätenia chrámu; a bola zima. • Keď sa Ježiš prechádzal v chráme v sieni Šalamúnovej, obkľúčili Ho Židia a spýtali sa Ho: • Dokedy nám budeš držať dušu (v napätí)? • Ak si ty Kristus, povedz nám otvorene. • Ježiš im riekol: Povedal som vám, a neveríte; skutky, ktoré činím v mene svojho Otca, svedčia o mne. • Ale vy neveríte, pretože nie ste z mojich oviec. • Moje ovce počúvajú môj hlas, aj ja ich poznám a nasledujú ma. • Ja im dávam večný život, a nezahynú naveky, a nikto mi ich nevytrhne z ruky. • Čo mi dal Otec, je väčšie ako všetko, a nikto to nemôže vytrhnúť Otcovi z ruky. (Evanjelium podľa Jána 10, 22 - 29)

Dnes si pripomíname pamiatku posvätenia tohto Nového kostola. • Vyjadrujeme predovšetkým vďaku Pánu Bohu za to, že tento Boží chrám máme. • S vďačnosťou a uznaním myslíme na tých, ktorí ho stavali, ktorí pomáhali finančnými milodarmi a prácou. • Ďakujeme Pánu Bohu za ľudí, ktorí sa i dnes o tento chrám Boží starajú a v ňom pôsobia, • ďakujeme za ľudí, ktorí sa milodarmi a prácou podieľajú na tom, aby mohol i naďalej slúžiť všetkým, ktorí majú záujem o počúvanie Božieho slova, prijímanie sviatostí, o spoločenstvo s veriacimi bratmi a sestrami. • Prosíme Pána Boha, aby sa aj v budúcnosti našli ochotní ľudia, ktorí budú cítiť za tento chrám zodpovednosť, • aby sme tak budúcej generácii mohli odovzdať dedičstvo, ktoré sme my prijali od predkov. • Predovšetkým prosíme, aby sa vždy, aj v budúcnosti našli ľudia so živým záujmom o to, čo sa v chráme deje a ponúka • aby bolo v ňom čím menej prázdnych, neobsadených miest.
• Prečítali sme jeden odsek z Evanjelia podľa Jána. • Tento text nás v duchu prenáša do doby pred takmer 2000 rokmi, keď v Jeruzaleme ešte stál veľkolepý židovský chrám, z ktorého dnes existuje už len múr nárekov. • Aj židia svätili pamiatku posvätenia chrámu, • a naši židovskí bratia a sestry si ju pripomínajú podnes na sviatok zvaný chanuka – v decembri, krátko pred Vianocami. • Táto židovská pamiatka posvätenia chrámu, chanuka, má celkom osobitný, a to veľmi dramatický pôvod. • V druhom storočí pred naším letopočtom, roku 167, sýrsky panovník Antiochos Epifanes IV. tým najhrubším spôsobom znesvätil jeruzalemský chrám. • Nariadil, aby sa prestala konať bohoslužba Hospodinovi a aby sa začali prinášať obete pohanským božstvám. • Aj mnohými inými nariadeniami a zákrokmi sa usiloval likvidovať židovské náboženstvo a namiesto neho nanútiť židom pohanské náboženstvo. • Zbožní židia sa proti tomu postavili v chýrnom makabejskom oslobodzovacom povstaní. • V deuterokánonických knihách Makabejských sa možno o tom podrobne dočítať. • V rámci Makabejského povstania bol po trojročnom znesvätení späť dobytý aj chrám. • Boli z neho odstránené všetky stopy pohanského kultu. • Bol vybudovaný nový oltár. • Opravené bolo všetko, čo bolo v dobe znesvätenia zničené, • a v decembri roku 164 bola obnovená bohoslužba. • Na pamiatku tejto mimoriadne radostnej udalosti začali svätiť každý rok pamiatku posväteniach chrámu, a svätia ju dodnes.
• Radosť, ktorú mali židia z obnovy a posvätenia chrámu, má aj nám kresťanom čo povedať. • Radovali sa z toho, že tma musí ustúpiť svetlu, a že po dobe tmy skutočne prišla doba svetla. • Symbolicky to bolo v tieto sviatočné dni vyjadrené postupným zapaľovaním nových sviec – každý deň zapálili ďalšiu a ďalšiu. • Židia boli pevne zakorenení vo svojich náboženských a národných dejinách. • Sebe a svojim deťom pravidelne rozprávali – najmä na sviatky – o veľkých udalostiach, ktoré sa v týchto dejinách odohrali. • Boli to správy o veľkých skutkoch, ktoré Pán Boh v týchto dejinách vykonal. • Boli to aj správy o veľkej odvahe, vytrvalosti, vernosti zbožných židov, • o ich zotrvávaní pri viere v Hospodina napriek všetkým protivenstvám. • Neboli to iba spomienky kvôli spomínaniu. • Oni duchovne žili z tejto minulosti a čerpali z nej silu pre prítomnosť a zároveň aj nádej do budúcnosti.
• Nám treba tiež takto pozerať na dejiny našej cirkvi. • Spomínať na predkov, ktorí v ťažkých a veľmi ťažkých dobách aj napriek ťažkostiam a prenasledovaniu vytrvali pri viere otcov. • Myslieť na martýrov kresťanstva, na martýrov evanjelickej cirkvi, ktorí pre vernosť evanjeliu obetovali mnoho, v nejednom prípade aj vlastný život. • Myslieť na artikulárne chrámy, do ktorých na služby Božie putovali naši predkovia mnoho hodín. • Myslieť na tolerančné chrámy, keď po dlhej dobe útlaku a prenasledovania sa rýchlo začalo rozvíjať to, čo bolo za dlhý čas deptané, potláčané, skrývané. • Myšlienky na to, čo je najsvetlejšie v našich dejinách, a to aj v spojitosti s Božími chrámami, aj v spojitosti s týmto naším chrámom – to nás zaväzuje.
• Vraciame sa ešte k židovskému sviatku posvätenia chrámu, na ktorom sa podľa slov nášho textu zúčastnil aj Pán Ježiš. • Posolstvo tohto sviatku bolo a je veľmi obsažné a významné. • Antiochos Epifanes IV. spôsobil Židom veľmi mnoho zla. • Už sme naznačili, že ich chcel úplne odviesť od viery v Pána Boha. • Zakázal vykonávať základné úkony ich náboženstva. • Nariaďoval a donucoval zúčastňovať sa na pohanskom kulte. • Židia si v hrôze mohli myslieť: To je koniec nášho náboženstva. • Ale predsa, súc naplnení veľkou odvahou a dôverou v Pána Boha, sa tomu vzopreli. • A zvíťazili. • Ukázalo sa: Človek do času, Boh naveky. • Nech bol ten Antiochos IV. čo aký tyran a zloduch, tak predsa zlo, ktoré spôsobil, trvalo len obmedzený čas. • Znesvätenie chrámu trvalo len obmedzený čas. • Poškvrňovanie, deformovanie, vyprázdňovanie ľudských sŕdc trvalo len obmedzený čas. • Po dobe tmy prišla doba svetla. • V dejinách sa tento dôležitý jav neraz opakoval a opakuje. • V dobe temna treba vždy myslieť na to, že sa tma minie a príde svetlo. • Na to mysleli židia pri svojej pamiatke posvätenia chrámu. • Na to treba myslieť aj nám pri dnešnej pamiatke posvätenia tohto chrámu Božieho. • Svetlá v chráme by nám túto veľkú nádej mali nielen pripomínať, ale mali by ju v nás aj prebúdzať.
• Uprostred svetiel pamiatky posvätenia chrámu sa v Jeruzalemskom chráme objavuje nové svetlo: Pán Ježiš Kristus. • Tým je vyjadrená dôležitá myšlienka, že pamiatka nemá byť iba pohľadom smerom dozadu, do minulosti, ale zároveň pohľadom dopredu. • Pohľad dopredu je možný len za predpokladu, že dejiny nestoja na jednom mieste, ale postupujú. • Do dejín spásy vnáša Pán Boh – a to v čase, ktorý on uzná za vhodný – nové prvky, nové udalosti. • Uprostred izraelských dejín novým, neprevýšiteľným krokom je vstup Ježiša Krista do týchto dejín a cez ne do dejín sveta. • Svetlá pamiatky posvätenia chrámu stávajú sa symbolom neprevýšiteľného svetla Ježiša Krista. • Naše posviacky chrámov a ich pamiatky si bez svetla sveta, ktorým je Ježiš Kristus, nevieme ani predstaviť.
• Keď vyháňal kupcov a peňazomencov z nádvoria Jeruzalemského chrámu, žiadali od neho židovské úrady – Evanjelium podľa Jána o tom referuje – nejaký dôkaz oprávnenosti takého radikálneho konania. • Vtedy im Ježiš odpovedal: „Zbúrajte tento chrám a za tri dni ho postavím.“ • Evanjelista poznamenáva, že to povedal o chráme svojho tela a o svojom vzkriesení. • Chrám v Jeruzaleme bol považovaný za osobitné, jedinečné miesto Božej prítomnosti. • V uvedených slovách Ježiš naznačuje, že teraz sa On stáva jedinečným miestom živej Božej prítomnosti. • Preto sa práve v Jánovom evanjeliu nachádzajú Ježišove slová tohto typu: • „Ja a Otec jedno sme.“ • „Kto mňa videl, videl Otca.“ • Keď v dnešný deň s vďačnosťou myslíme na tento náš Nový kostol, myslíme naň ako na miesto, kde máme jedinečnú príležitosť stretávať sa s Ježišom Kristom, ktorý je pre nás najdokonalejším reprezentantom Božej prítomnosti.
• Prečítaný text nás upozorňuje, že dielo a poslanie Pána Ježiša Krista má dve stránky. • Tá hlavná stránka, to je jeho dielo, jeho bytosť, všetko, čím on bol a je, všetko, čo pre nás vykonal. • Tá druhá stránka, ktorá je tiež veľmi dôležitá a nesmie chýbať, je prijatie jeho diela, prijatie jeho samého zo strany človeka. • Prečítaný text hovorí o oboch týchto stránkach. • Ježiš je prítomný na sviatku chanuka v Jeruzalemskom chráme. • Ponúka seba ako Spasiteľa, ponúka svoje svetlo.
• Ale súčasne ide o otázku, či ho ľudia, ktorých je tam plno, prijmú alebo neprijmú. • Tí ľudia mu kladú otázku, či on je alebo nie je mesiáš, • inými slovami, či ho môžu prijať ako jedinečného Božieho posla alebo ho majú odmietnuť. • Na otázku, či on je Kristus, teda Mesiáš, neodpovedá Ježiš priamo slovom „áno“, • lebo keby povedal, že je Mesiášom, znamenalo by to, že by sa dal zaradiť do ich predstáv o politickom a vojenskom mesiášovi – a Ježiš takúto predstavu mesiáša jednoznačne odmietol. • Ale upozorňuje ich na všetko, čo on robí, aby si z toho odvodili názor o ňom a postoj k nemu. • Poukazuje na svoje zachraňujúce, uzdravujúce činy, ktorých mnohí boli už svedkami. • Hovorí, že on je dobrý pastier, ktorý chce každého človeka viesť, • dobrý pastier, ktorý pozná individuálne každú jednu svoju ovcu, • dobrý pastier, za ktorým idú všetky tie ovce, ktoré poznali jeho nepostrádateľný význam pre človeka. • On ponúka a dáva to, čo nikto iný nemôže dať: večný život a zmysluplnosť života. • Vyvrcholením sú slová, že jeho ovce, ktoré ho prijali za dobrého pastiera, sú tak mocne chránené v jeho rukách, že niet tej sily, ani ľudskej ani démonskej, ktorá by ich mohla vytrhnúť z jeho rúk. • Toto je jeho odpoveď, toto je jeho ponuka.
• Otázka je, ako sa rozhodnú tí, čo mu položili otázku o jeho mesiášstve. • Bolo by krásne, keby od svetla, ktoré už mali, od svetla, ktorým svätili sviatok chanuka, • prešli k nekonečne väčšiemu svetlu, k Ježišovi ako Kristovi, k Ježišovi ako Mesiášovi. • To by bolo ich najkrajšie zasvätenie pamiatky posvätenia chrámu.
• Rovnako aj pre nás by bolo najkrajším zasvätením pamiatky posvätenia chrámu, keby sme sa nanovo rozhodli prijať to jedinečné svetlo sveta – Pána Ježiša Krista – s novou sviežosťou, radosťou, rozhodnosťou. • Každá účasť na službách Božích v tomto chráme by mala byť vyjadrením tohto osobného vzťahu k Pánu Ježišovi. • Prosíme Pána Boha, aby nám dával k tomu múdrosť a silu.

Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.