5. nedeľa po Veľkej noci, Konfirmácia, Kolosenským 4,2-6
Pomodlime sa: Nebeský Bože, ďakujeme Ti za tento deň, za slovo o láske, ktorá nekladie podmienky. Ty si si nás stvoril, Ty si nás tu chcel mať. Prijímaš nás takých, akí sme. Vyjadril si sa k nám už pri krste a my na to od dnešného dňa chceme sami reagovať. Chceme Ti patriť. Pomôž nám rozumieť, čo nám chceš povedať. Pomôž nám, aby nás nič od Teba neoddelilo. Amen.
"Vytrvajte v modlitbe, bdejte pri nej a vzdávajte vďaky. Modlite sa aj za nás, aby nám Boh otvoril dvere pre slovo, aby sme hlásali Kristovo tajomstvo, pre ktoré som aj v putách, aby som ho zjavným robil tak, ako som povinný hovoriť. Počínajte si múdro pred tými, ktorí sú mimo a vykupujte čas. Vaše slovo nech je vždy milé, aby ste vedeli, ako treba každému odpovedať." (Kolosenským 4, 2 - 6)
Jeden zbožný muž stretol na prechádzke mestom žobrajúce dievčatko, oblečené v handrách.
V myšlienkach sa obrátil na Pána Boha: "Pane Bože, ako môžeš také niečo dopustiť? Prosím ťa, urob niečo!"
Večer v televíznych novinách videl mŕtvych, oči umierajúcich detí a zmučené telá.
Znova prosil: "Pane, koľko biedy. Urob konečne niečo!"
V noci mu Pán jasne povedal: "Ja som už niečo
urobil! Stvoril som ... teba."
Milí konfirmandi, bratia, sestry,
ak človek spozoruje, že je dôležitý, je schopný urobiť čokoľvek, aby to dokázal.
Každá pochvala, povzbudenie pôsobí ako štartér - človek sa hneď začne snažiť ešte viac!
Pozitívna motivácia v nás prebúdza túžbu / byť lepší. A tak sa namáhame, presadzujeme a súťažíme. Chceme sa realizovať. To nám je dané zhora, od Boha.
Problém je však v tom, že nám uniká, keď iní popri nás obchádzajú nakrátko, lebo sú práve slabí, vyčerpaní alebo chudobní. To nie je "ich problém".
To je naše zásadné nepochopenie Božích nápadov.
Pán Boh stále pracuje na tom, aby sme si s ľuďmi - ani s Ním - neostali cudzí, aby sme vedeli, že tu nie sme náhodou.
Ak nám Boh hovorí: "si jedinečný" myslí tým: "potrebujem ťa. Iba Ty môžeš do tohto sveta priniesť niečo, na čo ten iný nemá. Potrebuje ťa. Aj ty budeš potrebovať jeho."
Dnes máte v tomto kostole vyznať svoju vieru. Pri krste to za Vás urobili rodičia a krstní rodičia. Mnohé veci robili a ešte aj robia namiesto vás.
Prichádza však čas, kedy sa potrebujete nájsť, zorientovať sami v sebe a uvážiť, kedy, s kým a ako vykročiť.
Na to, aby ste sa vedeli správne rozhodovať, potrebujete veľa múdrosti, aby ste sa nepomýlili. Neberte všetko, čo sa vám ponúka - hlavne od ľudí, ktorých celkom nepoznáte. Vyberajte si. Aj ľudí, aj hodnoty.
Peniaze, postavenie ani moc, ktoré človeku najviac zaslepujú oči pre iného, nemôžu zabezpečiť všetko. Môžu veľa, ale nemôžu všetko. Nemôžu vyplniť tú vnútornú prázdnotu, ktorá v nás volá po spojení s Bohom až dovtedy, kým to spojenie neaktivuje.
A na to má Boh originálne spôsoby. Je tu, v tomto svete, medzi nami.
Stavia nás do situácií, v ktorých si ľudia pýtajú náš záujem, naše dobré slovo, naše uznanie.
Je možné, že tieto príležitosti správnej sebarealizácie premeškáme - ako zbožný muž v príbehu.
Chcel, aby Boh riešil to, čo mal urobiť on.
To je pre človeka úplne typické. Dáva Bohu námietky, výčitky a otázky, na ktoré vôbec nečaká odpoveď.
Boha si vo svojej fantázii posadil ďaleko do neba a zmôže sa len na to, aby smerom k Nemu bedákal, prečo tento svet nevyzerá tak, aby sme sa v ňom všetci cítili dobre.
Áno, mal by zasiahnuť a dať to tu nejako do poriadku. Mal by nám nechať voľné ruky a slobodu, aby sme sa rozhodovali tak ako chceme, a to, čo nám nejde, čo nezvládame, a čo nás ruší, by mal nejako spraviť On.
Toto je detská logika, detský spôsob uvažovania. Čaká len výhody, uznanie, maznanie - a ...chce mať všetko hneď. Bez toho, aby sa musel pohnúť. Toto nie je viera, toto je pomýlené uctievanie karikatúry Boha. Je možné, že zbožne vyzerá, no - nefunguje.
Skutočná, živá viera v Boha je, milí konfirmandi, puto, v ktorom máme šancu udržať si vedomie, že ste vzácni, že máte hodnotu aj vtedy, keď sa sklamete - v iných ľuďoch - aj sami v sebe.
Ak Vaša viera v Boha nemá byť formálna - bude si od Vás žiadať veľa ochoty k spolupráci. Boh nechce robiť veci za Vás. Chce ich robiť s Vami.
Apoštol Pavel nám všetkým, ale teraz Vám, milí mladí, veľmi konkrétne odporúča, aby bolo Vaše slovo milé, duchaplné, aby ste vedeli, ako máte každému odpovedať. Nemyslí na skúšanie pri tabuli. Myslí na situácie, v ktorých veci najprv ohundrete, skritizujete, odsúdite... Radí, aby ste si najprv uvážili, čo idete povedať. Vaše slovo je dôležitejšie, ako si myslíte.
Máte žiť múdro pred tými, ktorí sú mimo.
Byť mimo - kolektívu, partie - to je veľká obava pre každého. Pocit, že ma nik nepotrebuje, vzbudzuje hrôzu.
A tak sa niekedy uchádzame o prijatie aj tam, kde nás nechcú, kde nás iba trpia. Sme schopní prispôsobovať sa a prinášať obete. A vždy ostane otázkou, dokedy si to miesto / byť v niečom IN / budeme musieť vykupovať. To stojí veľa námahy. To robí z človeka otroka.
Pán Boh dobre vie, že chceme byť a potrebujeme byť In. Zariadil to. Za každého z nás. Navždy. Poslal svojho Syna, aby nám svojím životom, utrpením a smrťou ukázal, že tu na zemi sú niekedy ľudia najviac mimo vtedy, keď o tom netušia.
Zaujímal sa práve o tých znevýhodnených, slabých, odpísaných.
Je v tomto svete prirodzené, že s takýmto štýlom nedopadol dobre. Zbožných a samo spravodlivých vyrušovala Jeho čistota, priamosť, veľkorysosť. Nemohli ju zniesť. Oni mali svoj svet, Boha, ktorého si sprivatizovali. A Ježiš doň nepatril. Bol im zbytočný. Oni chceli Boha vzývať iba v nebi. Nechceli Ho mať medzi sebou. Vylúčili Ho. Snažili sa Mu dokázať, že je mimo.
No Boh sa nevzdal, neurazil. Vedel, že naše zlomené, zranené ego potrebuje záchranu. Vedel, že iba láska a obeť z nás môže urobiť skutočného človeka. Na Jeho obraz. Nič iné.
Apoštol Pavel hovorí, že znáša putá pre Kristovo tajomstvo. Áno, je to stále zvláštne, ale láska a milosť majú nad nami najväčšiu moc. Dokážu meniť náš život. Pohýnajú skrytými záhybmi našej duše, aby sme to, čo máme, dávali ďalej.
To je však v tomto svete nad naše sily. Tu sa nám zo všetkých strán vtláča do mysle a do duše, aby sme milovali iba sami seba. No to je plytké a krátke. To vedie iba k prázdnote.
Nad tým, aby ste mali odvahu a vytrvalosť obstáť v tomto svete ako skutočný človek, potrebujete bdieť. Vy sami. Nechajte sa však podporiť. Nie maznať. Nechajte sa podporiť v tom, čo viete, môžete a máte, lebo ste to dostali od samého Boha. Stavajte na tom. Všímajte si tých, ktorí Vás milujú, ktorí sa za Vás obetujú, ktorí sa za Vás modlia. Boh ich sem poslal kvôli Vám.
Zbor spieva: ES 589, 3.sloha
Chráň ich, Hospodine svätý, nech sa žiadne z nich nestratí,
lež mocou Tvojej milosti premáhajú zlé žiadosti, daj, aby len Tvoja sila trvalo v nich pôsobila, tak aj na poslednom súde Tvoja milosť s nimi bude.
Nech je Pane, Tvoja milosť nad každým jedným z týchto mladých ľudí.
Prosíme za nich, aby sa nikdy nevzdali viery v Teba, a aby nedovolili, nech svet ostane taký, aký je.
Prosíme, aby mu dávali novú tvár,
aby Ťa nechceli zavrieť do neba,
ale videli ťa tu na zemi v každom,
kto ich pomoc, milé slovo či priateľské gesto potrebuje.
Prosíme, aby vo všetkých okolnostiach, v ktorých o sebe, o iných ľuďoch i o Tebe zapochybujú,
našli človeka, ktorý sa ich nevzdá, ktorý im ukáže, že nad nimi bdieš, že Ti ich nikto a nič nevytrhne z rúk.
Amen.
Anna Polcková
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
