Začiatok školského roka 2007/2008 pre Evanjelické lýceum, Jeremiáš 23, 29
Milí vyučujúci, milé deti, študenti,
keby sme mali opísať, aký je tento kameň, asi by sme povedali, že je tvrdý a ťažký. Sivý. Nič zvláštne.
Mnohí sme cez prázdniny boli na túrach a po takýchto skalách sme šliapali - alebo sme stáli kdesi na vrcholoch veľhôr a odtiaľ obdivovali všetko okolo, užívali si nadhľad. Sú nadmorské výšky, už nemôžu rásť rastliny. Nenájdeme tam nič, sú tam iba hŕby sivých skál. Ak svieti slnko, zohrejú sa, ale ak sa schladí, aj oni ochladnú. Teplé kamene sú príjemné, ale len dovtedy, kým nezistíme, že sa tam radi vyhrievajú hady.
Aj niektorí ľudia sú ako kamene. Tvrdí a ťažkí.
Máte pocit, že nech urobíte čokoľvek, neobmäkčíte ich. Nepripustia, že niečo urobili zle. Tvária sa, že im na nás záleží, no faktom je, že nás v podstate ignorujú, je im jedno, ako nám je. Niekedy sa zdá, že im dokonca robí radosť robiť zle. Máme to s nimi ťažké. Každý z nás má určite dosť zážitkov s ľuďmi, ktorí sú naozaj problematickí.
Teraz po prázdninách väčšine z vás, milí mladí, dobre padne, že sa stretávate so svojimi spolužiakmi, kamarátmi. Radosť vám kazí len to, že sa budete musieť učiť, zavčasu vstávať, budete sa namáhať. Aj rodičia a učitelia - niekedy ako spojenci - sa zdajú byť tvrdí a problematickí, niekedy sa vám, zdá, že vám krivdia, že na vás sedia.
Je zaujímavé, že ani tí učitelia a rodičia to nemajú jednoduché. Z toho istého dôvodu. Sú presvedčení, že je to ťažké s vami, že ste tvrdí a ťažkopádni, drzí, že sa s vami nedá, že vám na ničom nezáleží.
Ako to teda je? Kto je tu tvrdý, s kým je to ťažké?
Kým budeme my všetci iba hľadať problém a kým ho budeme hľadať iba okolo seba,
neprídeme k ničomu dobrému, iba k sebaľútosti a zazeraniu.
Ale, verte, že aj z tých najťažších situácií sa dá čosi vytĺcť.
Božie slovo sa nám dnes ráno prihovára, aby sme si radosť zo stretnutí, z priateľstva, z nového začiatku, nenechali pokaziť. Božie slovo nám hovorí, čo robiť, aby sme mohli mať dokonca aj radosť z práce, radosť z námahy.
"Či nie je moje slovo ako kladivo, ktoré rozráža skalu?" Jeremiáš 23,29
Jeden sochár otesával kladivom a dlátom veľký mramorový blok. Chlapec, ktorý šiel okolo so zmrzlinou, sa zastavil pred otvorenými dverami ateliéru.
Očarený sa zahľadel do bieleho prachu a menších i väčších úlomkov skaly, ktoré padali na všetky strany. Nevedel pochopiť, čo sa tu robí. Muž, ktorý ako šialenec tĺkol do veľkej skaly, sa mu zdal čudný.
O niekoľko týždňov šiel chlapček znovu okolo ateliéru a na veľké prekvapenie - na mieste, na ktorom bol predtým veľký mramorový balvan, zbadal mocného veľkého leva.
Celý vyjavený sa rozbehol za sochárom a povedal: "Ujo, povedz mi, ako si vedel, že v tom kameni je lev?"
Viete si predstaviť sochára? Má v ruke nástroje, ktorými opracováva obrovskú skalu. Keď sa na ňu pozrie väčšina ľudí, povie si - ach, obyčajný balvan.
Ale keď sa na ňu pozrie sochár, vie, čo všetko sa v nej môže ukrývať.
A ak sa pustí do práce, sústreďuje sa už len na to, aby jeho umelecké dielo malo čo najdokonalejšiu podobu. Áno, on do tej skaly musí tĺcť. Keby ju nechal takú, aká je, bola by nanič. On však berie do ruky kladivo a dláto a vysekáva zo skaly podobu. On so skalou pracuje. Nepozerá sa na to, že musí ešte dlho tĺcť tým kladivom. Nepozerá sa na to, koľko odpadu bude musieť odstrániť. On vidí iba obraz hotového diela a pracuje na ňom s nadšením a radosťou.
Milí mladí priatelia,
aj mnohým nám sa niekedy zdá, že sme nanič, že učenie je nuda a že námaha aj tak nemá zmysel.
Pán Boh sa nám však stále prihovára. Stále pracuje na tom, aby sme sa vedeli sústrediť na to najlepšie, čo okolo seba máme. Dáva nám aj rodičov a učiteľov, ktorým na nás záleží - aj vtedy, keď o tom pochybujeme.
Pán Boh s nami pracuje cez ľudí. Cez ich lásku, ale aj cez ich chyby.
To, že s nami pracuje láskavými ľuďmi, by sme celkom aj prijali - lebo ak nám otec alebo mama naozaj dôveruje, túto dôveru nesklameme. Sami sebe by sme si boli trápni. Rovnako - ak nám fandí učiteľ a my vidíme, že sleduje náš prospech, počúvame čo hovorí s tým, že sa to oplatí rešpektovať.
Dobre však vieme, že ani rodičia, ani učitelia nie sú dokonalí. A oni to dobre vedia. Verte, mnohí sa učia od vás, robia to však nenápadne.
Je jedno, či sme veľkí, alebo malí, silní alebo slabí, optimisti, alebo pesimisti, Pán Boh má z každým z nás svoju predstavu. V každom z nás je ukrytý jeho obraz.
Nie je také jednoduché vidieť ho, kým nedovolíme, aby z nás niečo iní ľudia okresali. To okresávanie nie je príjemné, no je veľmi dôležité.
Pán Boh nehovorí na všetko áno. Sú veci, ktoré z nás musia ísť preč. Sochár nemôže stáť pred skalou s tým, že sa jej nedotkne, aby jej nespôsobil bolesť. Niečo z nej musí ísť preč.
Ak vo Vás tréneri vidia talent, budú musieť od Vás žiadať, aby ste trénovali. Ak Vašim rodičom záleží na tom, aby z vás vyrástli ľudia, tiež vás nebudú iba chváliť, musia vám niekedy prehovoriť do duše.
Namyslenosť, pýcha, ľahostajnosť, lenivosť, arogancia sa v každom z nás musia okresať. To je v každom z nás odpad. To všetko bráni tomu, aby z nás prenikal do nášho okolia schopný, láskavý a vnímavý človek.
Božie slovo je preto ako kladivo. Ak nás zaujíma, čo Boh hovorí na to, ako žijeme, a čo robíme, aj v Jeho slove nájdeme nielen povzbudenia a ubezpečenia, ale aj napomenutia.
Pán Boh nám presne dáva vedieť, čo áno a čo nie, kde sme vykročili dobre a odkiaľ sa musíme vrátiť, ak nechceme skončiť ako neotesaný, hrubý, ťažkopádny kameň.
Veľmi dôležité je, ako sa každý deň rozhodneme - koho a prečo budeme počúvať a poslúchať.
Boha môžeme umlčať - rovnako ako sa nám niekedy podarí umlčať učiteľa, rodiča - alebo žiaka. No príde čas, kedy si nás Pán Boh nájde znova, aby nám ukázal, že práca na formovaní nášho charakteru je nevyhnutná.
Človek totiž môže dosiahnuť veľa - peňazí, dobré uplatnenie, výhodné ocenenia. No ak sa nenechá Bohu i ľuďom urobiť skutočným človekom, to s ním nedopadne dobre. Ostane sám.
Dnes máš ty i ja, brat, sestra, príležitosť nechať Boha hovoriť. Priamo a naživo. Je dôležité, aby si vedel, že nechce, aby si bol balvanom, ktorý iba prekáža.
Chce, aby si mal radosť z toho, že si Jeho umeleckým dielom. Chce, aby si mal radosť z toho, že Jeho tvár budeš vo svojom živote stále viac objavovať.
Neboj sa, že ťa to okresávanie niekedy zabolí. Neboj sa, že ťa niekedy aj trápenie a nespravodlivosť zastaví a znepokojí. Aj slabosť môže byť tvojou silou. Urobí ťa citlivým a ľudskejším.
Sústreď sa na to najlepšie, čo tvoríš. Počúvaj povzbudenia i upozornenia ľudí, ktorí Ťa majú naozaj radi. Budeš prekvapený a aj iní budú prekvapení, ak zistia, že v sebe nosíš niečo úplne originálne a vzácne. Pomôž svojmu skutočnému Božiemu obrazu preniknúť tam, kde z neho budú mať radosť a požehnanie všetci - Boh, ľudia aj ty sám. Amen.
Vážený pán riaditeľ, vážení zástupcovia, profesori, učitelia, milí žiaci a študenti, milí rodičia, bratia, sestry, vítam Vás v našom Veľkom chráme na Službách Božích. Začína nový školský rok.
Je dôležitý pre všetkých nás,
ale pre niektorých je nový a dôležitý zvlášť.
Pre Vás, prváčikov, ktorí dnes pôjdete do školy prvýkrát,
pre Vás, štvrtáci a kvarťania, lebo Vás v tomto roku čakajú prijímačky pre ďalší stupeň štúdia
aj pre Vás - najstarší študenti, lebo Vy budete maturovať.
Pre Vás, pán riaditeľ a pani zástupkyne, i pre teba, brat farár, je tento rok prvým v novej službe.
Vítame medzi nami farárov, lektorov a učiteľov zo spojených štátov amerických.
KRISTIÁN k Američanom
Evanjelické lýceum má slávnu históriu, no aby malo aj peknú, perspektívnu budúcnosť, treba niečo urobiť. A to niečo sa očakáva od nás - od pedagógov i žiakov. Preto, aby sa nám darilo, aby naša námaha mala zmysel, si chceme na týchto Službách Božích prosiť požehnanie od Pána Boha.
Anna Polcková
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
