V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk, www.facebook.com/ecavdubravka/)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk, www.facebook.com/ecavlegionarska/)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

3. nedeľa po Sv. Trojici, Ezechiel 18, 20 – 24

20 Osoba, ktorá hreší, zomrie! Syn neponesie zodpovednosť za vinu svojho otca, ani otec neponesie zodpovednosť za vinu syna. Spravodlivosť spravodlivého nech je na jednom a vina bezbožného nech je na druhom. 21 Ak sa bezbožný odvráti od akéhokoľvek svojho hriechu, ktorý páchal, a bude zachovávať všetky moje ustanovenia, uskutočňovať právo a spravodlivosť, určite bude žiť. Nezomrie! 22 Nijaké priestupky, ktorých sa dopustil, sa mu nebudú pripomínať. Bude žiť pre svoju spravodlivosť, ktorú uskutočňoval. 23 Či azda mám záľubu v smrti bezbožného – znie výrok Hospodina, Pána – a nie v tom, aby sa odvrátil od svojej cesty a ostal nažive? 24 Ak sa spravodlivý odvráti od svojej spravodlivosti, spácha neprávosť podobnú ohavnostiam, ktoré páchal bezbožný; ak to robí, má žiť? Nijaká jeho spravodlivosť, ktorú uskutočnil, sa nebude pripomínať pre jeho nevernosť, ktorej sa dopustil, ale zomrie pre svoj hriech, ktorý spáchal. (Ezechiel 18, 20 – 24)

Milí bratia a milé sestry!
Asi väčšinu z nás škrie, keď stratíme niečo, čo nám je blízke. Povedzme aktovku, ktorú sme roky nosili do zamestnania, no zabudli sme ju v autobuse. – Taká dobrá taška to bola!... Alebo peňaženku, ktorú sme dostali ako darček od manželky a stala sa súčasťou našich dní. A možno psíka, ktorý bol už sťaby členom našej rodiny a kdesi sa nám odtúlal.
No najviac nás škrie, najväčšmi je nám ľúto, keď cítime, že strácame lásku milovaného človeka. – Keď ten, na ktorom nám záleží, sa od nás vzďaľuje, odcudzil sa nám. Aké ťažké je pre rodičov, ak sa im odcudzia deti.
Podľa svedectva Biblie práve toto škrie najviac aj Pána Boha: ak sa Mu my – Jeho deti – odcudzujeme. Vonkoncom Mu nie je ľahostajné, keď naša láska k Nemu chladne, ak od Neho utekáme. Pán Boh vyvíja nesmierne úsilie, aby nás našiel, priviedol späť k sebe. Aby nám dal vedieť, akí sme pre Neho vzácni. Známe evanjeliové texty o stratenej ovci a stratenom peniazi (L 15, 1 – 10) nádherne popisujú toto Božie intenzívne hľadanie nás, stratených.
V praxi to, žiaľ, nezriedka býva tak, že pri všednom zhone máme na Pána Boha len málo času a skutočne s Ním rátame, až vo chvíľach najťažších. Ak si z dnešných služieb Božích vezmeme istotu: Pán Boh sa zaujíma môj život, nie som Mu ľahostajný, On nie je ďalekým Bohom, ale túži po vrúcnom spoločenstve so nami, neboli sme tu zbytočne.
Keď máme na vedomí túto Božiu lásku k nám, lásku Boha, ktorý nemá záľubu v smrti hriešnika, porozumieme dnešnému kázňovému textu.
Jeho prvá časť hovorí o tom, čo my, ľudia tak ťažko chápeme: O Božom postoji k hriešnikovi, ktorý sa odvrátil od svojho zla. Nejde o hriešnika všeobecne, ale o človeka, ktorého bezbožnosť – odcudzenie sa Pánu Bohu je zjavné a on sa od nej odvráti. Aj pre toho platí jednoznačné Božie: „Nezomrieš!“ Zväčša sme k takýmto ľuďom rezervovaní. A viacerí, ktorí by sa po rokoch aj chceli vrátiť k Pánu Bohu i do cirkvi cítia, že namiesto radostného prijatia sa stanú predmetom rečí a posudzovania iných, že sa na nich upierajú prísne hodnotiace pohľady, že nad nimi – ich túžbou po návrate, kde kto zapochybuje. A to ich odrádza. Beda, ak by sme my lámali palicu nad tými, nad ktorými ju nezlomil Pán Boh. Beda, keby sme brali šancu k návratu tým, ktorým ju Pán Boh dal. Beda, ak by sme pochybovali a mávli rukou nad tými, ktorých má Pán Boh rád práve tak ako nás, ktorých On intenzívne hľadá a volá k novému začiatku.
Kto vníma: mnohé v minulosti som zanedbal, žil som ako by mi Pán Boh bol cudzí, preto nemám právo sa aktívnejšie zapojiť do služby cirkvi a dnes počuje Božie volanie, nech sa nedá odradiť ľudskými hlasmi, pohľadmi, hodnoteniami. Človeče, vedz, že jesto dosť takých, ktorí sa budú z tvojho návratu úprimne tešiť a predovšetkým, že dôležité je, čo o tebe povie nie človek, ale Pán Boh. Keď Mu dôveruješ, ak sa vierou pridŕžaš Pána Ježiša Krista, ktorý smrťou zaplatil za hriechy všetkých nás, potom i o tebe platí Božie zasľúbenie: Nezomrieš naveky, ale určite budeš žiť. Ani telesná smrť ťa nevytrhne z Božích láskavých rúk.
Druhú skupinu ľudí, ktorých prorok Ezechiel spomína, si priblížme na príklade: Predstavme si rušňovodiča expresného vlaku z Košíc do Bratislavy. Počas celej jazdy si zodpovedne koná svoju prácu. Nespúšťa oči z trate, dbá na svetelné signály a pokyny výpravcov. Až kdesi za Trnavou si povie: Dával som pozor už dosť, do Bratislavy je to už len pár kilometrov, dám si pauzu...
Rozumieme, že človeku, ktorý si takto počína, nemožno zveriť vedenie vlaku. Veď jeho nezodpovedné konanie by privodilo katastrofu. Právom by ho neminul zaslúžený trest.
Rovnako ako rušňovodič musí byť pozorný po celý čas jazdy a nemôže si povedať: Veď už len nejako dôjdeme do cieľa, dám si pauzu, platí to aj v kresťanovom živote.
Nepodobáme sa však niekedy tomu nezodpovednému rušňovodičovi?
Mnohokrát si neuvedomujeme, že následkom nášho odchádzania od Pána Boha, ochladnutia nášhom vzťahu k Nemu, môže byť len nešťastie. Koľko je ľudí, ktorí s úžitkom počúvali evanjelium, boli ním dotknutí, uverili Pánovi Ježišovi. Spoznali, že viera v Neho ich posilňuje a pretvára ich život na lepší. No neskôr, pre rozličné príčiny – starosti v rodine, práci, pre nedostatočnú duchovnú bdelosť, prestali dbať o ten pravý chlieb života, ktorým je Ježiš Kristus (por. J 6, 25 a 48 a 51). A potom niet div, že ich život zovšednie, stvrdne, pokazí sa.
Kresťanský život sa nedá žiť po vzore škrečka. – Zvieratka, ktoré si nanosí obilie do svojho brlôžka a potom žije už len zo zásob. Pán Boh nehľadí predovšetkým na to, koľko máme doma rozličných cirkevných osvedčení, o krste, konfirmácii, sobáši, o uhradenom cirkevnom príspevku, milodarov. Hoci to, čo je za týmito osvedčeniami, krst, konfirmácia, sobáš, obetavosť v cirkvi, sú veľmi vzácne veci. Ide však viac než len o „papiere“ a ako kresťan nemôžem žiť len zo zásob a spomienok na zašlé časy. Viera sa nemeria výškou papierových cirkevných osvedčení. Viera je vzťah lásky, dôvery a poslušnosti k Pánu Bohu. A On sa díva predovšetkým na tvoju – moju prítomnosť. Na náš súčasný život s Ním, na našu terajšiu lásku k Nemu i k ľuďom okolo nás.
Dnešný text nás chce uistiť o dobrom Božom úmysle s nami. O tom, že Pánu Bohu nikto z nás nie je ľahostajný, že Jemu – ako to vraví i téma dnešnej nedele – vskutku ide o nájdenie strateného. Nevinnou obeťou svojho Syna Ježiša nás Pán Boh o tom presvedčil.
Textom z Ezechielovho proroctva Pán Boh zvestuje možnosť nového začiatku aj pre tých, ktorí svoj doterajší život viedli bez Boha, bez vrúcnosti k Nemu. Včerajšok, to, ako sme si počínali v minulosti, azda fakt, že niekto vyrástol v nekresťanskej či len formálne kresťanskej rodine – nikomu neuzaviera cestu k večnému životu. Synovia nebudú trpieť za viny otcov, ak sa odvrátia od ich zlého počínania.
Ezechielovým proroctvom nás Pán Boh upozorňuje aj na opak: Hoci by sme mali slávnu evanjelickú minulosť, verných a bohabojných predkov, obrazne povedané „luteránsky rodokmeň siahajúci až do 16. storočia, no pokiaľ naša viera nie je živá, ale dali sme si vo viere „pauzu“ ako onen rušňovodič, ani spravodlivosť našich predkov nám neprospeje. Pomocou všetkým nám je len Kristova spravodlivosť – prijímaná živou vierou v Ježiša Krista ako nášho Pána a Spasiteľa. Viera dokázaná láskou k ľuďom.
Zakončím parafrázou slov z 1. listu Petra (5, 8) a 2. listu Tesalonickým (3, 3): Buďme striezliví a bdejme! Náš protivník diabol, obchádza ako revúci lev, hľadajúc, koho by zožral. Zoprime sa mu, pevní vo viere. – Ale verný je Pán, ktorý nás utvrdí a zachová od zlého. Amen.

Modlitba po kázni: Náš nebeský Otče, vďaka, že sme Ti vzácni, a to aj vtedy keď od Teba odchádzame, keď sa Ti strácame, keď sme sa Ti odcudzili. Ďakujeme za Tvoju trpezlivosť a vernosť, za to, že nás stále hľadáš. Prosíme, posilni všetkých, ktorí pochybujú, či sa ešte môžu k Tebe vrátiť. Odpusť, ak žijeme svoju vieru len zo spomienok a zásob. Daj každému z nás prežiť zodpovednosť za náš vzťah k Tebe i k blížnym. Posilni nás v dôvere, láske a poslušnosti k Tebe – k Tvojmu slovu i istote, že nás miluješ a chceš nám vždy dobre.

Amen.

Martin Šefranko
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.