Kvetná nedeľa, Lukáš 23, 6 – 12
Keď Pilát počul o Galilei, spýtal sa, či je (Ježiš) z Galiley. A keď sa dozvedel, že patrí pod Herodesa, poslal Ho k Herodesovi, ktorý práve v tie dni bol tiež v Jeruzaleme. Keď Herodes videl Ježiša, veľmi sa zaradoval; lebo už dávno Ho chcel vidieť, pretože počul o Ňom, a úfal sa, že uvidí nejaký div od Neho. Doliehal na Neho mnohými otázkami, ale Ježiš mu nič neodpovedal. Veľkňaz a zákonníci stáli (tam) a vášnivo na Neho žalovali. Herodes, keď Ho so svojimi vojakmi zneuctil a naposmieval sa Mu, dal Ho obliecť do lesklého rúcha a poslal späť k Pilátovi. V ten deň spriatelili sa Herodes a Pilát; predtým boli totiž nepriatelia. (Lukáš 23, 6 – 12)
Židovská Veľká noc bola jedným z pútnických sviatkov. Do Jeruzalema prichádzali zo všetkých končín sveta desaťtisíce zbožných pútnikov. Rímsky miestodržiteľ Pilát mal svoje sídlo síce v inom meste, v Cézarei, na brehu Stredozemného mora, ale na Veľkú noc bol prítomný v Jeruzaleme. Pri takom množstve ľudí ľahko mohli vypuknúť nepokoje, preto musel byť prítomný, aby mohol pohotovo zakročiť. Ba na sviatky do Jeruzalema prichádzal aj Herodes Antipas zo severu, z Galiley. A keďže Ježiš býval a pôsobil v Galilei, bol Herodes Antipas jeho zemskou vrchnosťou.
Keď židovská rada odsúdila Ježiša na smrť, predviedli ho pred Piláta so žiadosťou, aby aj on vyniesol odsudzujúci rozsudok a dal vykonať popravu. Keď sa Pilát dozvedel, že Ježiš pochádza z Galiley, teda z oblasti Herodesovej vlády, poslal Ježiša v priebehu procesu aj k nemu, zrejme aby sa vyjadril k tejto záležitosti. Herodes to pochopil ako veľkodušné gesto, ktorým chcel Pilát ukázať, že rešpektuje Herodesovu kompetenciu. Herodes nevyniesol nijaký rozsudok, a aj to sa dalo chápať ako ústretové gesto, ktorým zase on chcel dať najavo, že v tejto veci prenecháva rozhodnutie Pilátovi. Predtým bolo medzi oboma vládcami akési napätie – teraz sa obaja spriatelili. Toto sú okolnosti, za ktorých sa dostal Ježiš k Herodesovi.
Nás teraz zaujíma práve toto stretnutie Ježiša s Herodesom. Nápadné je, že pred Herodesom Ježiš mlčal, nepovedal ani slova. Ježišovo mlčanie je však takisto bohaté na obsah ako jeho slová. Predovšetkým tomuto mlčaniu by sme chceli teraz venovať pozornosť. Čo chcel Ježiš povedať svojím mlčaním? Mlčí aj voči nám? Môžeme sa aj my z jeho mlčania niečo naučiť?
Ježišovo mlčanie je prejavom jeho vnútorného pokoja. Je v rukách Piláta a Herodesa, ktorí majú k dispozícii moc, donucovacie prostriedky. Keď sa človek nachádza v takej situácii, ľahko sa ho zmocní strach, úzkosť. Ale Ježiš aj v tejto situácii, ktorá vyvoláva strach, ostáva celkom pokojný. Vidíme, že ten pokoj, ktorý on odporúča a ponúka iným, on sám nosí pevne vo svojom srdci. Z jeho príkladu môžeme vidieť, že je možné zachovať si vnútorný pokoj aj v ťažkých situáciách. A keďže Ježiš aj nám ponúka svoj pokoj, je táto veľká možnosť dostupná aj nám. Náš, Ježišom darovaný pokoj môže sa prejaviť aj mlčaním ako aj inými vhodnými spôsobmi. Ježišovo pokojné mlčanie vedie nás k otázke: Prijal som ja Kristov pokoj? Zachoval som ho a zachovávam ho aj v ťažkých situáciách?
Ježiš mlčí, lebo nechce urobiť to, čo od neho žiada Herodes. Herodes, prirodzene, počul už veľa o Ježišovi. Jeho informátori mu určite pravidelne prinášali správy. Počul o jeho divoch a želal si, aby mu Ježiš nejaký div predviedol. To znamená, že Ježišove divy chápal úplne prevráteným spôsobom.
Ježiš robil divy, aby pomáhal ľuďom, ktorí sa nachádzali v ťažkom položení, ale Herodes chce vidieť div, ktorý by ho pobavil, div, ktorý by trocha zahnal jeho nudu. Na takúto túžbu a očakávanie, na takéto hrubé nepochopenie a zneváženie nemá Ježiš inú odpoveď ako mlčanie. Cítime, že jeho mlčanie je vyjadrením ostrého odsúdenia.
Ježiš robil divy, aby nimi dal ľudom najavo, že on je Syn Boží, že prišiel na tento svet s celkom osobitným poslaním. Ale Herodes si chce z takýchto divov urobiť dvorný kabaret. Na takúto primitívnosť a drzosť nemá Ježiš inú odpoveď ako mlčanie, mlčanie, ktoré je tvrdým odsúdením Herodesa.
Ježiš sa nedá vtlačiť do roly, ktorá nemá nič spoločné s jeho poslaním. Ježiš ostáva sebe, svojej životnej línii, za všetkých okolností bezpodmienečne verný. To dokázal nielen tu, ale aj pri iných príležitostiach. Teraz, keď stojí pred Herodesom, dokazuje vernosť voči svojmu poslaniu mlčaním. Aj to nás vedie k otázkam na našu adresu: Sme my vždy verní najlepším životným, etickým zásadám, ktoré nám daroval Ježiš? Alebo zo strachu či pohodlnosti zrádzame tieto zásady? Keď dnes máme pred očami mlčiaceho Ježiša, ktorý zostáva verný sebe samému, musíme sa postaviť pod tlak tejto otázky. Ježišovo mlčanie pred Herodesom by nám malo znova a znova pripomínať, že máme zostať za všetkých okolností verní svojím najlepším zásadám.
Herodesov postoj k Ježišovi nie je ojedinelý. Toľko je prípadov, v ktorých sa ľudia snažia zneužiť Ježiša a Ježišovo meno na ciele, ktoré nemajú nič spoločné s jeho skutočným poslaním, veľmi často na ciele, ktoré sú v krikľavom protiklade s Ježišovým posolstvom. V dejinách a v prítomnosti by sme ľahko našli veľké množstvo takých prípadov. Kto však číta a rozumie príbeh o Ježišovi pred Herodesom, mal by si uvedomiť, že Ježiš svojím mlčaním protestuje proti takému zneužívaniu a že takéto zneužívanie ostro odsudzuje.
Ježišovo mlčanie nás vedie aj nás k otázke, či aj my – podobne ako Herodes – od Ježiša neočakávame veci, ktoré nemajú nič spoločné s jeho skutočným poslaním. Nepatríme aj my k ľuďom, ktorí si z Ježiša chcú urobiť nástroj svojho sebectva? Ježiš zostáva síce aj v takých prípadoch verný sebe, ale pre človeka, ktorý chce týmto spôsobom zneužiť Ježišovo meno, je to veľmi nebezpečné. Táto myšlienka by nás mala zamestnávať nie raz, ale často a dlho, pretože nie vždy je ľahké nájsť si správnu odpoveď na otázku, či náš vzťah k Ježišovi nie je prevrátený.
Keď Herodes vidí, že z jeho túžby po senzačnom dive nič nebude, dovolí svojim vojakom, aby Ježiša zneuctili a posmievali sa mu. Dovolí, aby sa všetka špina týchto ľudí vyliala na Ježiša. Chce mu dať najavo: Držím ťa v hrsti, si v mojej moci. Ježiš mlčí, a keby Herodes vedel čítať toto mlčanie, pochopil by pravdu, ktorú Ježiš svojím mlčaním vyjadruje, že on, Herodes, je s celou svojou pompéznosťou a mocou a barbarskosťou prázdna, nafúknutá bublina. Nad nekajúcim Jeruzalemom Ježiš plakal, ale tragický obsah tohto plaču nebol pochopený. Pred pyšným a tupým Herodesom Ježiš mlčí, ale tragický obsah tohto mlčania Herodes nepochopil.
Takže Ježišovo mlčanie pred Herodesom a aj pred Pilátom je znakom Ježišovej suverénnej nadradenosti. V tejto situácii je to skrytá nadradenosť. Pri povrchnom pohľade by sa mohlo zdať, že Herodes a Pilát a aj židovskí žalobcovia sú nekonečne mocnejší ako Ježiš. V skutočnosti je Ježiš nekonečne mocnejší ako oni. Ježiš by mohol bez všetkého použiť svoju nadradenú moc – on sám o tom hovorí v Getsemanskej záhrade – ale tomuto pokušeniu nepodľahne, ani vtedy na púšti, keď ho na to chcel naviesť pokušiteľ, ani teraz pri svojom utrpení. Ale napriek tomu všetkému je on – navonok slabý – v skutočnosti nekonečne mocný. Jeho mlčanie, pokojné, nezastrašené, je prejavom jeho nekonečnej moci.
Opäť otázky pre nás: Dokázali sme a dokážeme vidieť Ježišovu moc aj v jeho bezmocnosti? Aj v dobách, keď zúril agresívny ateizmus a prenasledovanie? Nepohoršili sme sa na ňom pre jeho bezmocnosť? A my sami – ostali sme verní i vtedy, keď sme boli bezmocní? Boli sme dosť silní na to, aby sme moc, ktorú sme mali a máme, nepoužili – ak nám to nedovoľujú náboženské alebo etické princípy?
Ježišovo mlčanie bolo prejavom jeho dôvery v Pána Boha, nebeského Otca. Herodes a Pilát a iní nepriatelia môžu vyzerať hrozne iba vtedy, keď na nich človek pozerá izolovane, keď nič iné nevidí. Ale len čo človek skutočne dôveruje Pánu Bohu, len čo si je istý Božou mocou a láskou, stávajú sa protibožskí vládcovia smiešnymi figúrami. V Ježišovom mlčaní bola obsiahnutá aj táto neprekonateľná dôvera v nebeského Otca.
Opäť sú tu otázky na každého z nás: Ako je to s tvojou dôverou v Pána Boha? Aj ty si si v ťažkých situáciách istý, že ťa Boh miluje? že ťa za žiadnych okolností neopustí? Kedy a ako si sa previnil proti prikázaniu bezpodmienečnej dôvery v Pána Boha? Aj s týmito otázkami stojíme pred Božou tvárou, aj v tejto veci nám treba robiť pokánie.
Nakoniec dal Herodes obliecť Ježiša do lesklého rúcha a poslal ho naspäť k Pilátovi. Celým svojím správaním a postojom dal najavo, že túto záležitosť pokladá za bezvýznamnú, že Ježiš mu nestojí za to, aby sa s ním vážne zaoberal. Herodes síce správne prezrel zámery Ježišových žalobcov a videl, že ide o vykonštruované obvinenie – podobne ako Pilát, ale Ježiš mu ani inak nestál za to, aby sa ním vážne zaoberal. Aj v tomto spočívala jeho zaslepenosť a dôvod Ježišovho mlčania.
Tak ako sa Herodes vysmieval z Ježiša, tak je i dnes mnoho takých, čo sa vysmievajú z Ježiša ako z fantastu. Vysmievajú sa takí, ktorí Ježiša v skutočnosti nepochopili. Výsmech je ďalej obyčajne psychologickým obranným mechanizmom tých, ktorí Ježišovo posolstvo nechcú brať vážne. Veď z čoho sa človek vysmieva, od toho sa cíti byť slobodný. Ale dnešný text ukazuje, že takýto výsmech je nebezpečný, lebo znamená odmietnutie Ježiša. Ježišovo mlčanie pred Herodesom nás upozorňuje, že odmietnutie Ježiša je tragické životné rozhodnutie.
Ježišovo mlčanie bolo prejavom jeho súdu. Mohli by sme si položiť otázku, či sa nemohol v tejto chvíli pokúsiť presviedčať Herodesa a povedať mu, že existujú aj omnoho dôležitejšie veci ako zháňať sa po zábavných, senzačných divoch. Ale Ježiš to neurobil. On poznal Herodesovo srdce lepšie, ako ho môžeme poznať my. Keď videl pred sebou načisto zatvrdnuté srdce, mlčal. Jeho mlčanie bolo súdom v tomto zmysle: Ďalšie pokusy priviesť tohto človeka k viere a pokániu nemajú zmyslu. Herodes si myslí, že on v tejto chvíli má sudcovskú prevahu nad Ježišom a neuvedomuje si skrytú skutočnosť, že v tejto chvíli súdi Ježiš jeho a svojím mlčaním ho odsudzuje.
My ľudia nesmieme o druhom človeku nikdy povedať slová definitívneho odsúdenia, pretože nevieme, či mu Pán Boh nechce dať ďalšiu možnosť. Ale Ježiš Kristus, Boží Syn, bol a je oprávnený a schopný vysloviť aj takýto hrozný súd. V tejto súvislosti natískajú sa nám veľmi vážne otázky: Neodmietli sme už primnoho Božích výziev k pokániu? Nie sme aj my ohrození Ježišovým mlčaním, ktoré by pre nás znamenalo jeho súd?
Uvedomili sme si niektoré myšlienky v spojitosti s Ježišovým mlčaním pred Herodesom. Treba sa vracať k tomuto príbehu, aby sme si čím lepšie osvojili poučenie a varovanie, ktoré vyplýva aj pre nás z Ježišovho mlčania. Aj cez tisícročia sa nám prihovára Spasiteľ, približujúci sa k svojmu krížu. Ani tisícročia nič neuberajú na sile jeho hlasu, aj hlasu jeho mlčania. Je to pochopiteľné, veď on je stále, aj dnes živý, nám blízky Pán.
Amen.
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
