Nový rok, Rímskym 8, 24 – 29
V nádeji sme boli spasení. Ale nádej, na ktorú možno pozerať, nie je nádejou. Veď či niekto dúfa v to, čo vidí? Ak však dúfame v to, čo nevidíme, očakávame to trpezlivo. Tak aj Duch prichádza na pomoc našej slabosti. Veď nevieme, za čo sa máme modliť, ako sa patrí. Ale sám Duch prihovára sa za nás nevysloviteľnými vzdychmi. Ale ten, ktorý skúma srdcia, pozná úmysel Ducha, lebo sa za svätých prihovára tak, ako chce Boh. Vieme, že všetky veci slúžia na dobro tým, ktorí milujú Boha, ktorí sú povolaní podľa jeho predsavzatia. Lebo ktorých vopred poznal, tých aj predurčil, aby boli podobní obrazu jeho Syna, aby on bol prvorodený medzi mnohými bratmi. (Rímskym 8, 24 – 29)
Život kresťana sa má vo viacerých ohľadoch odlišovať od života tých ľudí, ktorí neveria v Pána Boha, ktorí neveria v Ježiša Krista ako svojho Spasiteľa. Vieme, že v praktickom živote tento rozdiel vidno veľmi slabo, ba často ho vôbec nevidno. Ale to nás ešte neoprávňuje, aby sme o tomto rozdiele prestali hovoriť. Naopak, treba ho prízvukovať znova a znova, aby sa aspoň niečo z tohto posolstva ujalo v kresťanských mysliach a prinieslo želané ovocie.
Dal by sa vypočítať celý zoznam rozdielov, ktoré má byť vidno medzi kresťanom a nekresťanom, alebo medzi skutočným kresťanom a formálnym kresťanom. Dalo by sa napríklad hovoriť o rozdieloch v mravnom živote, o rozdieloch v znášaní utrpenia, o rozdieloch vo vnútornom pokoji, o rozdieloch v hodnotení časných hodnôt a tak ďalej. Nad každým z týchto rozdielov by sme sa mali dôkladne zamyslieť a odvodiť z takého uvažovania príslušné dôsledky pre seba. Ale teraz budeme hovoriť len o jednom rozdiele. Je to nádej. Jednou z charakteristických čŕt, podľa ktorých by malo byť možné rozoznať kresťana od nekresťana, je nádej – myslíme na špecificky kresťanskú nádej. Tento rozdiel si uvedomoval napríklad aj taký apoštol Pavel, keď v Prvom liste Tesalonickým napísal, že pohania, ktorí v Pána Ježiša neuverili, sú ľudia bez nádeje.
Čo je to nádej? Mať nádej znamená mať vždy otvorený pohľad do budúcnosti, byť pevne, bytostne presvedčený, že budúcnosť má k dispozícii ohromné množstvo nových možností, a to možností, ktoré vedú človeka vyššie, než je jeho prítomný stav. Mať nádej znamená uvedomiť si: I keď sú naše ľudské možnosti vyčerpané, keď už nevieme, čo by sa mohlo stať alebo čo by sme mohli urobiť, aby sme sa dostali z určitej ťažkej, zdanlivo zúfalej situácie, tak Božie možnosti nie sú nikdy vyčerpané. Náš Boh je Bohom ustavične nových a nových možností.
Nádej má – tak by sme mohli povedať – dve tváre: Na jednej strane nádej sľubuje niečo nové, na druhej strane to nové ešte nie je tu. Podľa toho, ktorú z týchto dvoch stránok nádeje človek prízvukuje, ktorá ho viac chytí za srdce, podľa toho sa utvára jeho život v nádeji. Ak sa sústredí v myšlienkach iba na to, že to, v čo dúfa, nie je ešte tu, nie je ešte prítomné a uchopiteľné, zmocňuje sa ho určitý smútok a neistota. Ale pri nádeji možno prízvukovať predovšetkým tú jej radostnú stránku a povedať si: I keď to, v čo dúfam, nie je ešte tu, i keď sa nachádzam v rozličných ťažkých, nepríjemných situáciách, i keď sa zdá, že je mnoho vecí, ktoré nádeji protirečia, ja predsa neotrasiteľne verím v to nové, čo nádej sľubuje. Takého človeka nepodlomia potom ani nepríjemnosti, ktoré musí v dobe čakania, v dobe ešte nesplnenej nádeje vziať na seba.
O nádeji sa hovorí nielen medzi kresťanmi. Toto slovo je predsa známe a používa sa aj medzi tými, ktorí v Ježiša Krista neveria. A rovnako kresťania pestujú nádej aj v situáciách, ktoré sa týkajú záležitostí tohto časného sveta. Ale my teraz chceme sústrediť pozornosť na to, čo je špecificky hlavnou kresťanskou nádejou. Kresťanská nádej sa od tých bežných nádejí líši v niekoľkých bodoch.
Jeden rozdiel spočíva v tomto: Kto neverí v Ježiša Krista ako svojho Spasiteľa, ale pritom predsa hovorí, že má nádej, ten si obsah svojej hlavnej životnej nádeje formuluje sám, sám si povie, v čo chce dúfať ako v najvyšší cieľ svojho života. Ale nádej, ktorá je typická pre kresťana, nie je výtvorom človeka. V tomto prípade si kresťan nevymýšľa sám, čo má byť obsahom jeho najvyššej nádeje, ale to pre neho pripravuje a určuje Pán Boh. A tak je pochopiteľné, že prečítaný text hovorí nielen o dôležitosti nádeje, ale súčasne aj poukazuje na to, čo máme s celým svojím srdcom v nádeji očakávať. „Lebo ktorých Boh vopred poznal, tých aj predurčil, aby boli podobní obrazu jeho Syna, aby on bol prvorodený medzi mnohými bratmi.“ Povedané jednoducho: Obsahom kresťanskej nádeje je, že sa raz staneme podobní Pánu Ježišovi. Podobní v podstatných charakteristických črtách jeho bytosti. Možno sa to zdá niekomu málo. Možno človek, i kresťan, ktorý je príliš pripútaný na formy života v tomto svete, chcel by radšej ako predmet svojej nádeje nejaké hmotné hodnoty, hmotné výhody. Alebo by chcel dosiahnuť nejaké významné postavenie. Ale v skutočnosti je práve ten spomenutý obsah kresťanskej nádeje nesmierne cenný a dôležitý. Stačí, ak si uvedomíme toto: Akékoľvek hmotné hodnoty a výhody by sme v tomto živote získali, všetky ich postupom času stratíme. Takže keď sa na veci pozrieme z tohto dlhodobého hľadiska, ani tak veľmi nezáleží na tom, čo človek má a čo bude mať, ale na tom, čím človek je a čím bude. A pretože Písmo sväté nepozerá na veci naším krátkozrakým pohľadom, ale na všetko pozerá z Božieho nadradeného hľadiska, preto nám ako nádej nesľubuje hmotné hodnoty, ktoré by sme po kratšom alebo dlhšom čase zase stratili, ale sľubuje nám to, čo z nás chce Pán Boh urobiť, aký program má on pre nás pripravený, pre nás osobne, a nie pre veci, na ktorých my tak lipneme. Keď si uvedomíme, že pravdu má tento Boží pohľad, a nie náš krátkozraký pohľad, stáva sa jasným, že ide o nesmierne vysokú hodnotu, keď nám Pán Boh ako obsah našej nádeje sľubuje, že nás chce urobiť podobnými svojmu Synovi Ježišovi Kristovi, a keď je v našom texte Pán Ježiš pomenovaný naším bratom. Všimneme si niečo z obsahovej stránky tejto nádeje.
My sme otrokmi hriechu, Pán Ježiš bol slobodný od hriechu. Nie sme dosť mocní na to, aby sme odolali hriešnym popudom, ktoré nás vedú k rozličným hriešnym činom, k hriešnym činom, ktoré rozličným spôsobom kazia, poškodzujú život. Každý náš deň je poznačený niečím hriešnym v našich myšlienkach i praktických prejavoch. Z toho plynie aj utrpenie a ostatné nepríjemnosti – utrpenie pre nás ako aj pre ľudí v našom okolí. Ježiš Kristus sa v tejto veci od nás úplne odlišoval. Bol slobodný od hriechu. Aj našou nádejou je, že sa aj my raz staneme slobodnými od hriechu. To je naozaj viac, než keby sa nám sľúbilo, že získame toľko a toľko peňazí, také a také výhody. Lebo peniaze a výhody nás neurobia lepšími, ale sloboda od hriechu nás privedie na celkom novú úroveň ľudskosti.
My sme otrokmi sebectva. Pán Ježiš bol slobodný od sebectva. Neraz sa domnievame, že sebectvo nám poskytuje bohatší život, ale v skutočnosti ono otravuje a kazí život nám ako aj druhým sebeckým ľuďom, ktorí žijú v našej blízkosti. Keby sme ako detektívi stopovali utrpenie od jeho prejavov späť k jeho príčinám, vo veľmi mnohých prípadoch by sme sa dostali práve k sebectvu. Sebectvo je príčinou veľmi mnohého utrpenia vlastného aj utrpenia druhých. Ale keď ako obsah kresťanskej nádeje nám je sľúbené, že sa máme stať podobnými Pánu Ježišovi, je nám tým sľúbené aj to, že sa máme stať slobodnými od sebectva. Táto zmena, toto oslobodenie je niečo také veľké, že sa tomu nevyrovnajú ani všetky poklady sveta.
My sme tak často nepokojní a ustrašení. Pán Ježiš nosil dokonalý pokoj vo svojom srdci. Nepokoj a strach, ktorého sa sami nedokážeme zbaviť, robí nám život veľmi nepríjemným. Keď sa nám ako obsah kresťanskej nádeje sľubuje, že sa budeme podobať Pánu Ježišovi, znamená to, že sa nášho srdca raz zmocní taký dokonalý pokoj a vyrovnanosť, ako vo svojom srdci nosil On. Tento pokoj naozaj prevyšuje všetko, čo nám svet môže poskytnúť v hmotných hodnotách a výhodách.
Vidíme teda, že kresťanská nádej sa veľmi odlišuje od obvyklých nádejí, o ktorých sa tak často hovorí v rámci tohto sveta. Nádej, o ktorej hovoríme, sa líši nielen obsahom, ako sme si to práve uvedomili, ale ešte niečím iným. Nádej bez viery v Pána Boha počíta len so šťastnou náhodou, šťastným osudom, šťastnou zhodou okolností alebo s počtom pravdepodobnosti. Kresťanská nádej je vybudovaná na inom základe. Kresťanská nádej je od začiatku do konca, od prvého plánu až po jeho dokonalé uskutočnenie v Božích rukách. Pán Boh určuje obsah kresťanskej nádeje a on sám ho aj uskutočňuje. V prečítanom texte sa o tom hovorí takto: „Lebo ktorých vopred poznal, tých aj predurčil, aby boli podobní obrazu jeho Syna, aby on bol prvorodený medzi mnohými bratmi.“ O takejto nádeji hovorí Písmo, že nádej nezahanbuje. Ľudia sa z nej síce môžu za dlhý čas vysmievať. Ale takýto výsmech je neopodstatnený a nepodstatný. Podstatné je, že nádej s takým vznešeným cieľom je pravdivá.
Do nového roku vstupujeme aj s rozličnými nádejami, ktoré sa týkajú nášho časného života. Aj tieto nádeje sú oprávnené, veď musíme žiť v podmienkach časného, pominuteľného života. Ale dôležité je, aby boli formované tak, aby neboli v rozpore, ale aby boli v súlade s tou hlavnou nádejou: stávať sa vždy viac a viac podobnými čistej bytosti Ježiša Krista. My totiž nesmieme nečinne čakať na uskutočnenie tejto veľkej nádeje. I keď vieme, že pôvodcom a uskutočňovateľom tejto nádeje je Pán Boh, tak predsa sa od nás žiada, aby sme do uskutočňovania tohto cieľa vložili aj svoje úsilie, čím viac svojho úsilia. Tým, že túto nádej – stávať sa postupne vždy viac a viac podobnými Pánu Ježišovi – prijmeme ako svoju najvyššiu nádej, neutekáme z reálneho života, ale práve naopak: svojím správaním a postojmi budeme prispievať k tomu, aby sa v realite každodenného života uplatňovalo čím viac Ježišových životných pravidiel. Takže sa tu stretávajú dve línie, ktoré sa navzájom posilňujú: stávať sa lepším človekom a vnášať dobré vklady do spoločného života s inými. Žiť touto nádejou a vložiť do toho svoje úsilie – to je naozaj dobré predsavzatie pri vstupe do nového roku.
Amen
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
