3. Nedeľa po Sv. Trojici, Lukáš 19, 1 - 10
Milí bratia, milé sestry,
niektorí ľudia sú majstri v lezení. Podliezajú a vyliezajú, aby určité pravidlá nemuseli rešpektovať, a preliezli nimi. Niekedy by stačilo len málo vynaliezavosti a trochu viac odvahy, či vytrvalosti, aby už liezť vôbec nepotrebovali, aby mohli úplne dôstojne stáť na pevnej zemi a na vlastných nohách.
Zacheovo nekonvenčné správanie sa nám zrejme javí trápne. Keby sa s ním dalo viesť nejaký dialóg, asi by sme mu dali najavo:
Ach, Zacheus, prečo si vôbec vtedy vyšiel na ulicu? Načo si liezol na figovník - nemyslel si na to, že sa zosmiešniš? Vlastne ti to mohlo byť aj jedno – veď každý vedel, že svoju pozíciu zneužívaš. Divil si sa, že ťa nenávideli, preklínali? Veď boli na teba odkázaní a ty si ich klamal, obohacoval si sa na ich úkor!
Páčila sa ti takáto kariéra? Čo si čakal od ľudí, a - čo si čakal od Ježiša, keď si sa ocitol v dave ľudí, ktorí ťa prevyšovali? Áno, prekážal si im, boli by ti najradšej povedali, že Ty tam nemáš čo hľadať! Ty, v drahých šatách, Ty, bohatý! Keď si liezol na strom, museli na teba ukazovať prstom, museli sa ti smiať. Čo ťa k tomu viedlo? Veď si mal všetko, čo si chcel... Načo Ti bolo vidieť Ježiša?
A Zacheus by možno odpovedal:
Áno, bol som bohatý. Mohol som si splniť každé prianie. Ale bohatstvo nie je všetko. Ja som mal problém, ktorý som nevedel riešiť.
Stále som bol nižší ako ostatní. Od malička som bol na posmech, všetci do mňa dobiedzali. Každý ma prehliadol. Viete, čo som cítil ako dieťa? Nik ma nebral vážne, hoci som o to snažil zo všetkých síl.
A už vtedy som si povedal – keď budem veľký, všetko sa zmení. Budem pracovať, budem niekto – a ľudia si ma budú vážiť.
Darilo sa mi. Stal som sa dôležitým človekom. Získal som moc, peniaze a vzťahy – no bol som stále sám. Ľudia mali predo mnou rešpekt – ba nie, mali zo mňa strach... Dosiahol som opak. Nemali ma radi. Nenávideli ma.
Mnohé som si naozaj mohol dovoliť - ale to nebolo to, čo som potreboval.
Keď som počul o Ježišovi, zaujal ma. Hovorilo sa, že ľudí miluje – nezávisle od ich postavenia, alebo povesti. On s nimi hovorí. Uzdravuje ich. Keď som sa toto dozvedel, znova vo mne ožila túžba po láske. Chcel som Ho aspoň vidieť.
Stále som túžil byť milovaným – napriek mojím chybám, napriek celému môjmu mylnému životu. Netrápilo ma, čo si pomyslia ľudia. V tom momente mi išlo len o seba. Preto som vyšiel na ulicu. Preto som liezol na figovník.
Milí bratia a sestry,
deti, ktoré trpia zdravotným problémom, poruchami sústredenia, alebo sú intelektuálne slabšie, majú veľa zlých skúseností. Neúspechy
v škole a rodine, problémy s rovesníkmi sú na dennom poriadku. Aby svoje problémy kompenzovali, snažia sa zaujať pozornosť. Často sa presadzujú na úkor toho, kto sa javí ešte slabší. Falošne nafúknuté „JA“ sa podobá balónu, ktorý je naplnený vzduchom, pri najmenšom odpore praskne.
U detí je problém s vlastnou hodnotou viditeľný – preto sa im dá ponúknuť pomoc. S dospelými je to zložitejšie. Všetky handikepy dôsledne ukrývajú. Prišli už na to, že úprimnosť by mohla viesť len k zraniteľnosti. A to neriskujú. Preto sa snažia prispôsobiť väčšine, urobia všetko, aby nevyčnievali, aby neboli nápadní.
No Zacheus je napriek všetkým svojim vnútorným znepokojeniam detsky odvážny. Nehľadá kompromisy. Rozhodol sa, že radšej bude nenávideným šéfom, ako smiešnou figúrou, ktorou by aj tak všetci pohŕdali. Ne nič sa nehrá.
Ak je v nevýhode dieťa a dáva to najavo agresivitou, potrebuje niekoho, kto by sa mu napriek všetkému priblížil, kto by sa mu venoval. Potrebuje človeka, ktorý by mu povedal: „možno nie si zlý, iba smutný.“
Zacheus hľadá priazeň, prijatie. Hlad po láske a uznaní nezakrýva, priznáva sa k nemu. Je mu jedno, čo si ľudia pomyslia. Chce vidieť Ježiša.
Za každú cenu. Nič ho neodradí. Už nemá čo stratiť.
Ježiš sa zastaví práve pri ňom. Zacheus Ho naozaj potrebuje a nehanbí sa dať to najavo. To Ježiš na človeku spozná. Stačí k Nemu vystrieť ruku. Ježiš nikoho neznevažuje – naopak zastáva sa tých, ktorých znevažujú iní.
Vidí viac ako povrch, fasádu. Vidí moje úmysly, moje núdze, pozná moje zranenia a túžby. Zacheovi hovorí: Poď, zostúp dole – lebo musím ostať v tvojom dome. Musím ostať v tvojom dome. Rozumieme správne? Ježiš musí?
Áno, toto jeho vnútorné pohnutie je prejavom poslušnosti svojmu Otcovi. Teraz je dôležitý Zacheus. Ide o veľa. Ide o človeka.
Úlohe hľadať a nachádzať v tomto svete tých, čo sa cítia stratení, ostáva Ježiš verný.
Teraz sa bude venovať tomuto colníkovi.
Neodradí ho nepodarený život – neznepokojujú Ho poznámky ľudí.
Zacheus tomu nemôže uveriť, no s prijatím Ježiša neotáľa. Nestihne nič pripraviť, nestihne nič schovať, ukryť, kým ho Ježiš navštívi. Jeho radosť, nadšenie nič nezastaví.
Zase sú tu nablízku ľudia, ktorí sa pohoršujú: K hriešnemu človeku vošiel si odpočinúť – to sa ozývajú tí, ktorí sa cítia byť „lepší“. Sú presvedčení, že vzali život do vlastných rúk, snažia sa plniť Boží zákon. Títo však Ježiša ani nepotrebujú. Stačí im, aby len potvrdil ich dobré, samospravodlivé snahy.
Bratia a sestry,
Nedovoľme, aby sa pre nás žiarlivosť a horkosť stala závorou, ktorá nám znemožní prístup k radosti. My sa nemusíme nechať obmedziť.
Pán Boh stále pracuje na tom, aby sme sa naučili poznávať hodnotu Jeho milosti.
Prichádza tak a vtedy, keď ju vôbec nečakáme, tam, kde sme sa už dopredu vzdali, kde už nič zvláštne nečakáme.
Práve v takých chvíľach sa Ježiš objaví a slovom, gestom, či osobnou podporou človeka nám dá novú silu k novým postojom. Náš život má obrovskú cenu. Nepohŕdajme sami sebou – ani keď sa nám zdá, že nami pohŕdajú iní. Nedovoľme im to, nenechajme v sebe gniaviť Boží obraz.
Nenechajme sa odradiť, hľadajme Krista. Hľadá tých, ktorí sú stratení, ktorí sa nevedia a nemôžu prispôsobiť pravidlám tohto sveta. Jeho moc má iný charakter ako ľudská, ktorú poznáme. Tou mocou je milosť – a tá zbavuje vládu lži a bezcharakternosti tých, ktorými sa cítime byť pokorení.
Byť strateným neznamená byť odsúdeným na zahynutie. Stratený je človek, ktorý nie je tam, kde by mal byť, kam patrí. Za stratené považujeme niečo, čo nie je na svojom mieste.
Ten, kto sa vzďaľuje od Boha i človeka v naivnej vidine nezávislosti, je strateným.
Ježiš Kristus ho však neprestáva hľadať. Preto, aby mohla byť radosť v nebi i na zemi. Preto, aby sa človek ujal svojich darov, svojich talentov a nemusel pred Bohom ani sám pred sebou utekať.
Zacheov život získal stretnutím s Ježišom celkom nový zmysel. Rozhodol sa podniknúť radikálne zmeny. Nie preto, že musel. Pretože to chcel. Pretože radosť nad tým, že je prijatý, akceptovaný mu stála za to, aby polovicu majetku rozdal chudobným a to, čo ukradol, štvornásobne vynahradil.
Ježiš od nás nežiada, aby sme zmenili svoj slovník, ale aby sme menili svoj život.
Nie je to vec jedného rozhodnutia. Stretnutie, ktoré nás iba dojme, nadchne a na chvíľu ovplyvní, nestačí.
Ak sme na ceste hľadania toho správneho miesta, na ktoré patríme, pre ktoré nás Boh pripravil, potrebujeme stretávať Ježiša pravidelne.
On i ľudia okolo nás by určite privítali, keby sme od Neho odchádzali motivovaní k radosti a obnove svojho myslenia a konania tak ako Zacheus.
Amen.
Pane Ježiši Kriste,
ďakujeme Ti za Zacheov príbeh,
za to, že nemusíme najprv splniť podmienky,
aby si nás stretol, aby si sa nám venoval.
Ty nás poznávaš v našej úplnej nahote, v závislostiach a súvislostiach, v ktorých často strácame samých seba.
Prosíme, pomôž nám, aj my Ťa potrebujeme.
Vieš o všetkom, čo v našom živote v poriadku nie je, čo všetko nám siaha na hodnotu od Teba.
Vidíš, ako starostlivo svoju núdzu alebo bolesť schovávame, aby sme netrpeli ešte viac.
Prosíme o Tvojho Svätého Ducha, ktorý nás bude viesť k pravému poznaniu Teba i seba. Nech nás Tvoje slovo očisťuje a vedie k dobrým rozhodnutiam, aby sme sa Ti vždy viac túžili podobať.
Amen.
Anna Polcková
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
