V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk, www.facebook.com/ecavdubravka/)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk, www.facebook.com/ecavlegionarska/)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

1. nedeľa po Veľkej noci, Ján 21, 1 - 14

Milí bratia, milé sestry,
skúsenosť márnej námahy, zažitie frustrácie rúca v akokoľvek životaschopnom človeku niečo veľmi dôležité.
Pocit, že sa mu rúca celý svet a stráca pevná pôda pod nohami, nasleduje obyčajne po veľkom nasadení a tomu úmerných očakávaniach.
Je tiež ťažké usúdiť, nakoľko jedna negatívna skúsenosť podnecuje ďalšiu – a nakoľko je konštatovanie nezmyselnosti subjektívnym hodnotením oslabeného, zraneného človeka.
Prečítaný biblický text sa dá dnes veľmi jednoducho aktualizovať.
Kríza zmyslu, v ktorej sa človek vzdáva svojej kreativity, nápadov, radosti, a akéhokoľvek rizika je dnes typickým prejavom preťaženia i sklamania, že sa ideály napriek vydretej účasti – nenaplnili.
Učeníci prežívajú krízu zmyslu tiež. A tú nám evanjelista Ján opisuje. Ich príbeh s Ježišom, ktorý ich fascinoval, prijímal, viedol, u ktorého sa bezvýhradná láska prelínala s úplne prirodzenou autoritou, sa podľa všetkého SKONČIL. Musia sa vrátiť k svojej robote, do všednej reality. Sami. Bez Krista.
Evanjelista Ján svoje rozprávanie o Ježišovi ukončil 20. kapitolou tiež. No potom predsa ešte čosi dodáva. K celistvému evanjeliu predsa len prikladá dodatok, lebo sa mu zdá byť dôležitý: pre tie konce, ktoré deprimujú / a kvôli ľuďom, ktorí neprestali veriť, že aj tam, kde iní končia, sa dá predsa len čosi začínať. Aj v každodennej všednosti. Napriek bremenu nedôvery. Napriek bezbrannosti prázdnych rúk rybárov, ktorí si mysleli, že sa k rybárskym sieťam asi nevrátia. Veď PERSPEKTIVA už bola iná. Horkosť z nich kričala: Áno, mohla byť iná! No nádej stále skúmala: Bude ešte iná?
Evanjelista Ján používa na svoje vyjadrenia veľa symboliky. Áno, to je celý on...
Menuje 7 učeníkov. Nie 12 – teda už po Judášovom rozhodnutí 11, ale sedem: Šimon Peter, Tomáš, Natanael, Ján, Jakub a dvaja iní učeníci.
7 je číslo dokonalosti, číslo plnosti. A Ján zrejme mieni – všetci majú v tomto svete spoznávať a zvestovať Krista. Každý je poverený niesť Jeho posolstvo podľa svojich darov.
Tí, ktorí sú menovaní, predstavujú isté prototypy – v každom prípade veľmi rôznorodé.
Je tu Šimon Peter, ktorý je zdatný rečník, horlivý a presvedčivý – aspoň v slovách. JE to on, ktorý prvý vyznáva: Ty si Kristus, Syn Boha živého. Je to on, kto tvrdí: „Pane, ku komu pôjdeme? Ty máš slová večného života a my sme uverili a poznali, že Ty si Kristus, ten Svätý, Boží.“ Veľmi dobre si však pamätáme aj na to, že ak prišli problémy, zľakol sa a svojho Pána zaprel. Nie náhodou – raz. Trikrát. Strach bol silnejší ako dôvera.
Tlak okolností a hrozba likvidácie si žiada obete aj dnes. A aj my tým tlakom vzdorovať nevieme, nezvládame a niekedy ani nechceme. Peter však po vzkriesení dostáva novú príležitosť vyjadriť sa. Dostáva šancu uvedomiť si, že strach je dobrý sluha, ale veľmi, veľmi zlý pán. Kým je strach motívom pre moju zbabelosť, mrhám svoj život. Vtedy márnim príležitosť, ktorú mi Boh dáva na to, aby som život s vierou a dôverou premieňal.
Tomáš je z učeníkov menovaný ako ďalší. Zastupuje skeptikov. „Kým neuvidím, neuverím. Ak ma chcete presvedčiť, musíte mi predložiť dôkazy. Inak neuverím.“ Aj on dostáva šancu. Ježiš sa Mu zjavuje celkom osobne- tak ako to potrebuje. Nepoučuje ho, ale vychádza mu v ústrety, a tak aj Tomáš, ktorý pred chvíľou krútil hlavou a pochyboval, je zrazu tým, kto môže povedať: Môj Boh a môj Pán.
Tomášova kritickosť má dnes mnohých nasledovníkov. Ľudia ako Tomáš premýšľajú, hodnotia, pochybujú, no nemienia sa vzdať hľadania a nachádzania nových podôb, ktorými nás Ježiš DNES ubezpečuje, že je tu, že žije uprostred nás. Ľudia ako Tomáš vydávajú o cirkvi, o spoločenstve obraz, ktorý bráni kritikom zvonka apriori posúdiť veriacich ľudí ako fanatikov.
Natanael je menovaný ako tretí. O ňom píše Ján veľmi málo - len v úvode svojho evanjelia. Tam je Natanael na Ježiša zvedavý, no vie už svoje – a pýta sa: „Či z Nazareta môže byť niečo dobrého?“
Ajhľa – to je nositeľ predsudkov. To je typ človeka, ktorý neskúma, nehľadá, nezaujíma sa – a hodnotí.
Osobný a prekvapivý Ježišov prístup v prvom rozhovore však Natanaela zbaví jeho zaťaženia a aj Natanael zrazu vyznáva: Majstre, Ty si Syn BOŽÍ, Ty si kráľ izraelský.

Ako veľmi by dnes pomohlo šíreniu evanjelia, keby ľudia, ktorí vedia svoje a teda si už o Bohu, Ježišovi a prirodzene aj o ľuďoch vyformovali presvedčenie, predsa len postúpili ďalej – tak ako Natanael.
Všetci traja – a iste aj tí ostatní učeníci majú svoje preddejiny, svoje staré bremená – presne tak ako my. Ale teraz ich vidíme pri každodennej situácii.
Najprv je reč o noci. A podnikavý Peter zase hovorí: Idem loviť ryby. Idem. Neviem ako vy, ale ja idem.
Peter sa nezaprie. Ostatní ho nasledujú, no v tú noc nič nechytia. Jedno podobné lovenie rýb sa už v evanjeliách spomínalo. A teraz sa to opakuje. S Ježišom už nepočítajú. Bol pri nich, mnohému ich naučil, veľa si vytrpel, potom sa im aj zjavil – ale teraz už treba začať normálne pracovať, tvoriť. Ako rýchlo zabudli na Ježišovo: Bezo mňa NIČ nemôžete činiť?
Ježiš je stále na brehu. Potrebuje ich. Pýta si jedlo a dáva inštrukcie, ako k tomu jedlu prísť. Hovorí: Spusťte siete napravo od lode a nájdete.
Ježiš stojí na brehu stále. On je tým, kto dáva poverenie, aby naša aktivita nebola márnou námahou, aby prinášala úžitok.
Tam, kde sa aj my dnes namáhame uloviť si v živote to, čo nás bude živiť, chce Ježiš dávať rady aj nám. Po nociach, ktoré charakterizuje námaha a prázdno, prichádza s Ježišovým slovom nové ráno s novými možnosťami.
Učeníkom sa zrazu darí. Ich sieť je plná veľkých rýb. Je ich 153 – a aj sieť ostala neporušená.
Úspech evanjelista prízvukuje: Do siete nešli len malé ryby, ale aj ryby veľké. Bolo ich veľa – počet 153 vyjadruje zrejme vtedy známe druhy rýb. Napriek tomu sa sieť nepretrhla.
Okrem niekoľkých zanietených rybárov, ktorí spôsobom lovu, rybám a sieťam rozumejú, by nám ostatným terminológia použitá v príbehu mohla ostať cudzia.
Verím však, že nám cudzia nie je. V doslovnom i prenesenom slovazmysle sa nám dodnes celkom jasne vynárajú z príbehu jasné posolstvá v terminológii, ktorá má pred sebou budúcnosť.
O sieťach dnes hovoríme ako o spojení ľudí, ktorí v prospech iných dokážu niečo konkrétne urobiť. Sú spojení, aby to dokázali. Každá sieť, ktorej sa podarí zachraňovať trpiacich z mora sĺz a beznádeje na breh – k ľuďom, k Ježišovi, dáva nádej a budúcnosť. Ustrašenému, zúfalému dáva zažiť pod nohami pevnú zem.
Ak máme otvorené oči a uši pre takúto skúsenosť, naša viera sa bude mať čím živiť. Bude mať z čoho rásť.
Pojem sieť sa dnes používa aj v počítačovej oblasti – a aj tu nám dáva do pozornosti spojenie, ktoré prekračuje množstvo hraníc a veľmi často núka pomoc človeku, ktorý by ju inak nenašiel.

Milí bratia a sestry,
vzkriesený Pán Ježiš Kristus má záujem na tom, aby v nás naša každodenná práca nedusila túžbu po raste, novom živote, po radosti.
Ježiš je vždy na brehu ako Ten, kto vie poradiť a hľadať, kde je chlieb života – pre náš osobný život, pre naše rodiny, pre naše spoločenstvá, našu cirkev.
Ak sme pozvaní a poslaní Ním, naša sieť vzájomnej spolupatričnosti sa nepretrhne. Aby však mala túto nosnosť, musí ju z nás vytvoriť, vytvárať Kristus sám.
Naša horlivosť, naša kritika ale ani naše predsudky nič nezmôžu. No ak z našich charakterov sám Kristus vyformuje človeka, ktorý nielen berie, ale aj dáva, má aj Bratislava ešte nádej, že evanjelici naozaj žijú. Amen

Všemohúci náš Bože,
ďakujeme Ti za Tvoje siete. Niekedy nás chytajú z nebezpečia na breh – a niekedy zas živia.
Ďakujeme Ti, že si sa vo svojom Synovi stal jedným z nás – a že Ty sám prekonávaš rozdelenia, ktoré nám ešte stále bránia poznaniu Tvojej moci a veľkosti.
Odpusť, prosíme, že sa tak málo pýtame Teba, čo, kedy a ako by sme mali robiť a potom sú naše snaženia neúspešné.
Prosíme, daruj nám múdrosť a odvahu hľadať Ťa v našich všedných povinnostiach – a dať sa viesť vo všetkom, čo je dnes také labilné.
Veríme, Pane, že máš pre nás východiská aj tam, kde ich vôbec nevidíme.
Prosíme, aby nám naše spoločenstvo nebolo ľahostajné, aby sme svojím životom nepopierali svoju vieru.

Amen.

Anna Polcková
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.