Veľkonočný pondelok, Ján 14, 27
Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, nie ako svet dáva, vám ja dávam. Nech sa vám nermúti srdce a nestrachuje! (Ján 14, 27)
• Ježiš Kristus, ktorý bol ukrižovaný, vstal z mŕtvych, a kresťanský svet si to každoročne pripomína. • Robíme to len zo zotrvačnosti, alebo majú veľkonočné sviatky nejaký hlbší význam? • Sú tieto sviatky iba spomienkou na udalosti, ktoré sa v prvom storočí nášho letopočtu odohrali na konci Ježišovho pozemského života? • Alebo nám veľkonočné posolstvo môže aj do našej situácie povedať a priniesť niečo dôležité? • Máme problémy, na ktoré je veľkonočné posolstvo o vzkriesení Ježiša Krista odpoveďou?
• Misionári rozprávajú, že evanjelium a v ňom predovšetkým správa o tom, že Ježiš Kristus vstal z mŕtvych, prináša do života domorodcov skutočné svetlo, skutočné oslobodenie. • Ale my, príslušníci západnej kultúry a civilizácie sme na omnoho vyššej úrovni – tak si aspoň myslíme. • Môže byť posolstvo o Ježišovom vzkriesení pre nás svetlom a oslobodením takisto ako pre domorodcov napríklad v africkom pralese? • S tou našou duchovnou úrovňou nie je to ani zďaleka také skvelé, ako si navrávame. • Základné problémy ľudskej existencie sú v podstatných veciach spoločné aj jednoduchým ľuďom z pralesa aj civilizovaným ľuďom. • Takže môžeme, ba musíme povedať, že aj dnešný moderný človek veľmi naliehavo potrebuje posolstvo o vzkriesení a víťazstve Pána Ježiša Krista. • Svojim učeníkom priniesol vzkriesený Pán pokoj. • Tento jeho pokoj bol pre nich svetlom do ich smútku a stiesnenosti. • Pokoj vzkrieseného Krista veľmi naliehavo potrebuje aj dnešný človek. • Všimneme si, čo svojou ponukou pokoja chcel dať svojim učeníkom a čo chce dať aj nám.
• Vzkriesený Pán prišiel k učeníkom, ktorí zo strachu zamykali dvere a pozdravil ich slovami „Pokoj vám“. • To bol vtedy bežný pozdrav, ale v ústach Vzkrieseného má jedinečný obsah. • On sám v prečítaných slovách odlíšil svoj pokoj od pokoja, ktorý dáva svet, od pokoja, ktorý môže človek získať z prostriedkov tohto sveta. • On sám povedal, že pokoj, ktorý on dáva, môže utíšiť rozbúrené, ustrašené, nepokojné, zarmútené srdcia. • Tak sa aj stalo: Učeníci prijali pokoj od svojho vzkrieseného Pána a ich srdcia boli zaplavené radosťou, istotou.
• Emauskí učeníci utekali z nebezpečného Jeruzalema, ale keď im vzkriesený Pán vložil svoj pokoj do sŕdc, zmizol z nich strach a oni sa okamžite, bez strachu, vrátili do toho nebezpečného mesta. • Tomáš mal srdce naplnené pochybnosťou a nechcel veriť priateľom, že sa stretli so vzkrieseným Pánom. • Ale keď sa on stretol so Vzkrieseným a keď Vzkriesený jemu osobne adresoval svoj pozdrav pokoja, Tomáš bol načisto zbavený pochybností a povedal krásne vyznanie: Pán môj a Boh môj. • Keď Petra trápili výčitky svedomia, že zaprel svojho Pána, Vzkriesený sa s dojímavou láskou postaral, aby mu do srdca vrátil pokoj. • V Novej zmluve sú aj ďalšie príklady toho, ako vzkriesený Ježiš Kristus priniesol pokoj, pevnosť, stabilitu do ustrašených, poplašených, nepokojných sŕdc. • Bol to pokoj, ktorý im vydržal nie azda iba dva-tri dni, ale pokoj, ktorý ich potom sprevádzal celý život. • Toto celoživotné trvanie Kristovho pokoja v srdciach jeho priateľov je jasným dokladom toho, že šlo o opravdivý, skutočný dar Vzkrieseného a nie o niečo, čo by sa bolo iba krátkodobo odohralo v mysliach učeníkov.
• Vzkriesený Pán chce dnes darovať ten istý pokoj všetkým ustrašeným, nepokojným, zarmúteným, stiesneným srdciam. • On nás všetkých i dnes pozdravuje slovami „Pokoj vám“, • ktoré on sám vysvetľuje tou krásnou ponukou: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, nie ako svet dáva, vám ja dávam. Nech sa vám nermúti srdce a nestrachuje.“
• Svoj pokoj, účinný, oslobodzujúci, ponúka všetkým, ktorí žijú vo vedomom či podvedomom strachu zo slepého, temného, nepriateľského osudu. • Takých ľudí je viac, ako si myslíme. • Ako vzniká tá hrozná viera v slepý osud? • Ako sa človek stáva fatalistom? • Treba za tým azda vidieť nedostatok rozumového, racionálneho myslenia? • Nie, pôvod fatalizmu je v niečom inom: • V tom, že človek nenosí vo svojom srdci pevnú, radostnú dôveru v dobrého, mocného, láskavého nebeského Otca. • Ak je v srdci človeka toto dôležité miesto prázdne, bez obsahu, okamžite sa tam tlačia temné sily, a tie robia z človeka trvalého otroka strachu. • Žiť v takomto stálom strachu a úzkosti -- to je ťažký a nepríjemný život. • Všetkým takýmto fatalistom, ktorí sú zotročení strachom z temného osudu, chce vzkriesený Pán Ježiš Kristus pomôcť, chce ich oslobodiť od strachu, a preto sa im prihovára slovami Pokoj vám. • Mali by sme sa na chvíľu sústrediť a uvedomiť si a prežiť, precítiť tú úžasnú vec: Mne osobne, do môjho strachu, prináša Vzkriesený svoj pokoj. • Veľkonočné sviatky nie sú tu kvôli sviatočnej nálade, ale kvôli tomu, aby všetci strachom zotročení mali príležitosť získať pokoj od vzkrieseného Krista.
• Keď sa po svojom vzkriesení lúčil s učeníkmi, povedal im: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi.“ • Ak tieto slová budeme brať vážne, • ak si uvedomíme a prežijeme, že on je suverénny, nad všetko nadradený Pán, • staneme sa slobodní od všetkých rečí o slepom osude, lebo sa budeme cítiť chránení v rukách Vzkrieseného.
• Bývajú obdobia, keď určitý typ ľudí začína poplašným spôsobom hovoriť o blízkom konci sveta. • Do okruhu veľkonočných úvah môžeme zaradiť aj túto tému. • Už preto, že práve pri jednom stretnutí so vzkrieseným Pánom mu učeníci položili otázku, či v tomto čase obnoví kráľovstvo pre Izrael. • Pán Ježiš im odpovedal, že nie je ich vecou, aby poznali tento termín, lebo to je v kompetencii nebeského Otca. • Poznáme aj jeho slová z evanjelia, v ktorých hovorí, že o tom dni a hodine nevie nik, ani anjeli, ani Syn človeka, ale jedine nebeský Otec. • Ak berieme vážne tieto Ježišove slová, vyplýva z nich, že dátum konca sveta nikto z ľudí nepozná, • a že nie je vecou človeka, ani veriaceho človeka, aby sa pokúšal robiť podobné výpočty.
• Koniec sveta môže nastať dnes, zajtra, o sto, o milión rokov. • Ale osobný koniec sveta pre každého človeka je jeho smrť, ktorá môže prísť dnes, zajtra, o rok, nanajvýš o niekoľko desaťročí. • Nepoznáme ani termín konca sveta, ani termín nášho osobného konca. • Nebeský Otec vo svojej múdrosti to tak zariadil. • Keď začneme rozmýšľať či už o konci sveta alebo o našom osobnom konci sveta, môže sa stať, že sa nás zmocní nepokoj, • lebo ide o niečo, čo nám je celkom neznáme, čo si nemôžeme vopred vyskúšať. • Aj do nepokoja, ktorý sa nás môže z týchto dôvodov zmocniť, nám vzkriesený Pán Ježiš ponúka svoj pokoj. • On nám svojimi viacerými podobenstvami naznačuje, že rozhodujúce nie je poznať termín, • ale rozhodujúce je byť v každej chvíli pripravený.
• K stálej pripravenosti patrí okrem iného nosiť v srdci pokoj, pokoj, ktorý nám daruje vzkriesený Pán. • Tento pokoj má svoj konkrétny obsah: • Stále dôverovať Pánu Bohu, žiť v neprestajnej istote: Boh ma miluje nekonečnou láskou. • Ďalej to znamená vedieť: I keď príde môj osobný koniec sveta, i keby prišiel kozmický koniec sveta, som pod Božou ochranou a On, môj nebeský Otec sa ma za žiadnych okolností nevzdá. • Obsahom Kristovho pokoja je istota, že ani smrť, ani nijaké udalosti, akokoľvek nepríjemné, nás nemôžu vytrhnúť z láskavých rúk nebeského Otca, z láskavých rúk Spasiteľa Ježiša Krista. • Obsahom Kristovho pokoja je istota večného života, prijatie jeho sľubu: „Ja žijem, aj vy budete žiť.“ • Kto má túto istotu, teší sa na stretnutie s Pánom Ježišom Kristom vo večnosti a na trvalé spoločenstvo s ním. • K stálej pripravenosti na stretnutie s Pánom patrí nasledovať ho v jeho veľkej láske k druhým ľuďom. • Toto všetko je základňa pokoja, ktorý nám nemôže dať svet, ktorý nemôžeme získať z prostriedkov tohto sveta, • ale ktorý nám môže a chce dať vzkriesený Pán.
• Rozhodujúcou otázkou je, či tento Kristov pokoj s celým jeho bohatým obsahom v nás žije, • či sme ním v celom svojom myšlienkovom a citovom svete preniknutí, • či týmto pokojom každý deň žijeme a dýchame, • či si ho dávame upevňovať pravidelným pestovaním spoločenstva s Pánom Ježišom Kristom: čítaním jeho slova, modlitbou, prijímaním sviatosti Večere Pánovej.
• Ak tento pokoj má v nás žiť a pôsobiť a byť účinnou a rozhodujúcou silou, musí stále rásť. • V prírode žije len to, čo rastie, a to isté platí aj o duchovom živote a všetkých jeho zložkách. • Keď vzkriesený Kristus aj nám hovorí svoje jedinečné slová „Pokoj vám“, chce nám tento pokoj znova a znova v čím plnšom a trvalejšom zmysle vkladať do srdca. • Mali by sme mu dať k tomu príležitosť • a cez tieto sviatky sa zahĺbiť do veľkonočných príbehov v evanjeliách a do ostatných odsekov Biblie, ktoré hovoria o pokoji, o dôvere, o životnej istote, ktorá sa zakladá na viere v Pána Boha.
• Keď cirkev každoročne prináša posolstvo o vzkriesenom Pánovi Ježišovi Kristovi, robí to nie z mechanickej zotrvačnosti, • ale aby všetkým, ktorí to naliehavo potrebujú, odovzdala jeho, Spasiteľovu ponuku pokoja, účinného pokoja, trvalého pokoja, tvorivého pokoja, • pokoja, ktorý zaručuje človeku duchovnú vyrovnanosť, duchovné zdravie. • Kto sú tí ľudia, čo túto ponuku naliehavo potrebujú? • My všetci, a osobitne naliehavo tí, ktorých trápi a zožiera strach z temného osudu, • ale aj strach a úzkosť z osobného konca. • Ak máme takých príbuzných a priateľov, mali by sme zájsť za nimi a povedať im, že táto veľká šanca je aj pre nich k dispozícii. • Bolo by kruté vedieť o možnosti získania trvalého, pevného pokoja a nechať si to iba pre seba a nepovedať o tom tým, ktorí ho veľmi potrebujú. • Keď Pán Ježiš povedal slová Blahoslavení, ktorí tvoria pokoj, lebo synmi Božími oni budú sa menovať“, myslel aj, a možno predovšetkým, na šírenie tohto Božieho pokoja.
• Keď Boží pokoj, ktorý nám ponúka vzkriesený Ježiš Kristus, získa v našich srdciach pevnú pôdu a prenikne celý náš život, budeme s úprimnou radosťou spievať: • Haleluja. Chvály znejte. / Vzkrieseného oslavujte. / Velebte Pána mocného / za víťazstvo slávne jeho.
Amen
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
