4. pôstna nedeľa, Filipským 1, 12 - 21
Bratia, chcem, aby ste vedeli, že šíreniu evanjelia len poslúžilo, čo sa deje so mnou, • a to tým, že sa rozhlásilo po celej strážnici aj medzi všetkými ostatnými, že ma väznia pre Krista, • a väčšina bratov v Pánovi sa mojimi putami utvrdila v presvedčení • a stali sa smelšími bez bázne hlásať slovo Božie. • Pravda, niektorí kážu Krista zo závisti a hašterivosti, • ale iní predsa z dobrej vôle. • Tí, čo to robia z lásky, vedia, že som tu na obranu evanjelia, • ale ktorí zvestujú Krista z hašterivosti, a nie z čistého úmyslu, myslia si, že pridajú súženia mojim okovám. • Ale čo? Nech sa len Kristus zvestuje akokoľvek, či naoko a či úprimne, ja sa tomu len teším a budem tešiť. • Veď viem, že mi to (všetko) poslúži na spasenie • pre vaše modlitby • a pomocou Ducha Ježiša Krista, • ako aj vrúcne čakám a dúfam, že v ničom nebudem zahanbený, • ale že so všetkou otvorenosťou ako vždy, tak aj teraz, len Kristus bude oslávený na mojom tele, • už či životom, a či smrťou. • Lebo mne žiť je: Kristus, a umrieť: zisk. (Filipským 1, 12 - 21)
• Táto stať z Listu Filipským je vzrušujúce svedectvo o tom, čo sa stane s človekom, ktorý sa rozhodne zvoliť si Krista za obsah a stredobod svojho života. • Ježiš Kristus, Pán, sa stal obsahom a stredobodom života apoštola Pavla, ktorý je autorom prečítaných slov. • Začalo sa to pri Damasku, keď na nepriateľskej ceste namierenej proti Kristovi, proti jeho evanjeliu a jeho cirkvi zastavil Pavla vzkriesený Pán. • Dovtedy si Pavel myslel, že Ježiš Nazaretský je nenávratne mŕtvy a usiloval sa vyhubiť všetkých, ktorí tvrdili, že Ježiš Kristus vstal z mŕtvych a že žije. • Pri tom jedinečnom stretnutí sa Pavel najosobnejším spôsobom presvedčil, že Ježiš Kristus žije. • Toto stretnutie vtlačilo pečať celému jeho ďalšiemu životu, • a to v tom zmysle, že sa Kristus stal obsahom a rozhodujúcim stredobodom celého jeho života.
• Je niekoľko Pavlových výrokov, ktoré to potvrdzujú. • Z toho istého listu, z ktorého je náš text, pochádzajú slová: • „A iste aj pokladám všetko za stratu pre nekonečne vzácne poznanie Ježiša Krista, svojho Pána, pre ktorého som všetko stratil a všetko pokladám za smeti, aby som Krista získal,“ • Z Listu Galatským sú často citované slová: „Žijem už nie ja, ale žije vo mne Kristus.“ • Keď v Liste Rímskym hovorí, že pri krste zrastá človek s Kristom do jednej bytosti, tak to určite vzťahuje aj na seba. • Keď v našom texte napísal kratučkú, ale nesmierne bohatú vetu: „Mne žiť je: Kristus“, chcel tým okrem iného vyjadriť aj skutočnosť, že celý svoju čas a všetky svoje schopnosti dáva k dispozícii práci pre Krista a jeho evanjelium, • a že práve toto pokladá za vysoko zmysluplný obsah svojho života.
• O týchto a o ďalších podobných výrokoch treba hlboko uvažovať, ak chceme pochopiť, čo to pre človeka znamená, keď sa Kristus stane hlavným obsahom a stredobodom jeho života. • Naplno to môže pochopiť len ten, v ktorého živote sa odohrá tá istá zásadná premena • a kto dovolí, aby jeho život bol naplnený takým istým obsahom. • Toto je veľká ponuka pre nás. • Kedykoľvek sa dočítame o ďalších prvkoch toho, že Ježiš Kristus je obsahom a stredobodom Pavlovho života, mali by sme aj my zatúžiť po takom istom živote. • Čím viac miesta bude mať Ježiš Kristus v našom živote, tým viac sa priblížime k tomu, čo má byť našou skutočnou, autentickou ľudskou identitou. • Nevyhnutne sa to potom prejaví v našom chápaní vlastného života a v jeho stvárňovaní.
• Aký vplyv, aký dopad to má na človeka, keď je Kristus hlavným obsahom a stredobodom jeho života? • U Pavla vidíme, že v takom živote sa všetko mení, všetko dostáva novú tvár. • Okrem mnohých iných statí z jeho listov sa to výrazne prejavuje aj v prečítanom texte.
• List Filipským píše Pavel z väzenia. • Nevieme, z ktorého väzenia, ale jedna z možností je, že to bolo väzenie v Cezarei v Palestíne, kde bola rezidencia rímskej provincie Judey. • Ak budeme vychádzať z predpokladu, že to bolo dvojročné väzenie v Cezarei, pomôžu nám štyri kapitoly zo Skutkov apoštolov – 23-26 – predstaviť si do určitej miery atmosféru tohto väznenia. • V prečítanom texte sa dozvedáme, ako na svoju momentálnu situáciu pozerá sám apoštol. • Toto hodnotenie je pre nás plné prekvapení.
• Čakali by sme, že svojmu milovanému zboru vo Filipách napíše niečo o svojej osobnej situácii, o svojom nepohodlí a problémoch – ale nič z toho tam nenachádzame. • Píše nie o tom, aký vplyv má väzenie na jeho osobné životné podmienky, ale aký vplyv to má na šírenie, napredovanie evanjelia. • Šírenie evanjelia – to je rozhodujúce hľadisko, z ktorého hodnotí všetko vo svojom živote. • Toto bola hlavná tematika, po ktorej sa pohybovalo jeho myslenie. • Svoje životné poslanie – šírenie evanjelia vo svete – urobil svojou najosobnejšou záležitosťou. • Nečudovali by sme sa, keby vo väzení bol na svoje životné poslanie tak trocha pozabudol a keby sa bol sústredil len na zachovanie a udržanie osobného života. • Ale jeho zaujíma práve hľadisko šírenia evanjelia, ktoré je v jeho myslení vysoko nadradené nad všetky osobné záležitosti.
• Slovami túto skutočnosť ľahko vyjadríme, ale dôležitá otázka je, či aspoň trocha dokážeme vo svojom myšlienkovom svete precítiť, prežiť, zopakovať takto nastavené priority. • Nie sme na to zvyknutí – ale práve toto, čo je pre naše bežné chápanie také neobvyklé, práve to je jeden z dôležitých dopadov, vplyvov toho, že stredobodom apoštolovho života je Ježiš Kristus. • Kde je Ježiš Kristus stredobodom, tam nič neostáva pri starom. • Tu sa uplatňuje úžasná veta z 2. listu Korintským: „Preto ak je niekto v Kristovi, je nové stvorenie. Staré veci sa pominuli, a hľa, nastali nové.“ • Nás samých to vedie k otázke: Aké sú moje životné priority? • Čo musím stanoviť za nové priority svojho života, ak dovolím, aby sa Kristus stal stredobodom môjho života?
• Centrálne postavenie Kristovo sa prejavuje aj pri netradičnom, nekonvenčnom, paradoxnom hodnotení väzenia. • Práve vtedy, keď šírenie evanjelia je apoštolovou hlavnou prioritou, čakali by sme, že väzenie bude chápať ako veľkú prekážku šírenia evanjelia, a že vyjadrí nad svojím väznením veľkú ľútosť. • Ale v texte čítame niečo iné: • „Bratia, chcem, aby ste vedeli, že šíreniu evanjelia len poslúžilo, čo sa deje so mnou, • a to tým, že sa rozhlásilo po celej strážnici aj medzi všetkými ostatnými, že ma väznia pre Krista, • a väčšina bratov v Pánovi sa mojimi putami utvrdila v presvedčení • a stali sa smelšími bez bázne hlásať slovo Božie.“
• Pavel spoznáva a uvedomuje si prekvapivú vec: • Väzenie nemôže zastaviť napredovanie evanjelia, • naopak, väznením apoštola je umožnené, aby sa evanjelium dostalo aj tam, kde by sa za normálnych okolností nebolo dostalo. • Z uvedených kapitol Skutkov apoštolov vidíme, že vo svojom väzení mal Pavel možnosť predniesť v rámci výsluchu hlavné myšlienky evanjelia aj potentátom, ktorí ho vyšetrovali. • Nejde totiž len o obyčajnú strážnicu, ktorá sa spomína v preklade, • ale o rezidenciu rímskeho miestodržiteľa, kde mal Pavel možnosť stretať sa s najvyššími vládcami príslušnej rímskej provincie. • Evanjelium sa okrem toho mohlo dostať aj do uší vojakov rímskej posádky v Cezarei.
• Všetci títo si postupne uvedomili: Tento človek tu sedí nie pre nejaký zločin, ktorého by sa bol dopustil, ale pre svoju neoblomnú vernosť Ježišovi Kristovi. • To muselo v nich vzbudiť otázku: Kto je to ten Ježiš Kristus, že kvôli vernosti jemu je tento Pavel ochotný podrobiť sa dlhodobému väzeniu? • Takéto otázky, ktoré im určite dlho vŕtali v hlave, sú vynikajúcim predpokladom toho, aby s veľkou chtivosťou počúvali odpoveď, totiž zvesť evanjelia o Ježišovi Kristovi.
• O niečom podobnom sa dočítame na inom mieste Skutkov apoštolov, kde sa hovorí o pôsobení Pavla a jeho spolupracovníkov v meste Filipy. • Tam ich po bitke, do krvi doráňaných, uvrhli do veľmi nepohodlného väzenia. • V príslušnej správe sa nachádza jedna veta, ktorá nás dojíma jednoduchosťou a súčasne náramne krásnym posolstvom: • „Okolo polnoci modlili sa Pavel a Sílas, spievali Bohu chvály a väzni ich počúvali.“ • Pavel a Silas sa nedajú znechutiť bitkou a nepohodlným väznením, ale aj za týchto okolností zostávajú samými sebou, • a navzdory všetkým poverám o polnočnej vláde zlých duchov práve o polnoci vyspevujú Bohu chvály. • Väzni počúvajú ich modlitby a piesne – a otvárajú oči, uši a srdcia; deje sa niečo, čo je pre nich neslýchané. • Pavel a Sílas sa musia ako doráňaní väzni dostať do väzenia, aby sa aj tamojší ktovie ako dlho väznení ľudia dozvedeli, ako veľmi aj ich Boh miluje.
• Divné sú cesty Božie – ale veď práve to sa Bohu tak veľmi podobá. • Boh je originálny, plný prekvapení, paradoxov. • Blahoslavený, kto má vyvinutý duchovný zmysel na registrovanie tohto Božieho konania. • Apoštol tak často zaregistroval tieto prekvapenia Božieho konania, že to formuloval ako duchovnú zákonitosť: „Milujúcim Boha všetky veci slúžia na dobro.“ • Čoho sa Boh dotkne, to, hoci je to na prvý pohľad zlé, sa môže meniť na dobro. • K takémuto paradoxnému pohľadu priviedlo Pavla centrálne postavenie Ježiša Krista v jeho živote. • Aj my by sme sa mali usilovať objavovať takéto originálne Božie konanie.
• Pozitívny účinok svojho väzenia a smelého svedectva o Ježišovi Kristovi vidí apoštol ďalej v tom, že aj druhí kresťania sú v dôsledku toho povzbudení, aby omnoho smelšie zvestovali evanjelium. • Keď počuli o Pavlovej smelosti, zrejme si aj sami povedali: „Ak to Pavel dokázal, ak je Pavel taký smelý napriek dlhému väzneniu, tak sa ani ja nedám zahanbiť.“ • Pavel sa o tom zrejme dopočul a určite za to veľmi ďakoval Pánu Bohu. • Pavlov príklad ani cez tisícročia nestratil nič zo svojej pôsobivosti • a aj na nás by mal účinkovať rovnako intenzívne ako na vtedajších kresťanov. • Keby sa tak stalo, potvrdilo by sa aj pri nás, že slovo Božie je vždy živé a účinné. • Nielen z príkladu Pavlovho, ale aj z príkladu mnohých iných verných svedkov Kristovho evanjelia, Kristovej lásky, Kristovej humanity by sme mali čerpať povzbudenie pre seba. • Tak by sa aj na nás prejavilo, čo dokáže vykonať Ježiš Kristus, ak dovolíme, aby zaujal centrálne postavenie v našom živote.
• Apoštol nevie, ako sa skončí jeho proces. • Môže byť oslobodený, môže byť odsúdený na smrť. • Pozoruhodný je pokoj, s ktorým v našom texte hovorí o týchto dvoch možnostiach. • „Veď viem, že mi to (všetko) poslúži na spasenie • pre vaše modlitby • a pomocou Ducha Ježiša Krista, • ako aj vrúcne čakám a dúfam, že v ničom nebudem zahanbený, • ale že so všetkou otvorenosťou ako vždy, tak aj teraz, len Kristus bude oslávený na mojom tele, • už či životom, a či smrťou. • Lebo mne žiť je: Kristus, a umrieť: zisk.“ • Či bude môcť pokračovať v živote a práci pre evanjelium, • či pre vernosť evanjeliu bude odsúdený na smrť a zomrie, • chce i jedno i druhé robiť tak dôstojne, aby jeho prácou a jeho postojom bol oslávený Ježiš Kristus. • Keďže je Kristus v stredobode jeho života, nehľadá svoju slávu, ale slávu Ježiša Krista. • Z tejto životnej orientácie sa nám všetkým treba mnoho, mnoho učiť.
• „Mne žiť je: Kristus, a umrieť: zisk.“ • Tieto dve veci tesne súvisia. • Pre koho je Kristus obsahom a stredobodom života, ten sa už nebojí smrti, • lebo život po smrti a vzkriesení bude – na vysokom stupni – pokračovaním toho, čo človek už na tejto zemi prežíva v spoločenstve s Kristom. • Kristus ako stredobod života mení pohľad na všetko, ešte aj na smrť, • a to tým najkrajším možným spôsobom. • Aj pre nás sa so všetkými dôsledkami môže Ježiš Kristus stať hlavným obsahom, najvyššou prioritou a stredobodom nášho života.
Amen.
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
