21. Nedeľa po Sv. Trojici, Evanjelium podľa Matúša 5, 48
"Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš Otec nebeský." (Evanjelium podľa Matúša 5, 48)
Milí bratia a milé sestry!
Niektorí vodiči "ozdobia" svoje auto symbolmi šťastia - štvorlístkom či podkovou, čím vyjadrujú: túžime dôjsť šťastne do cieľa. Iní si nalepili na zadnú časť vozidla rybičku a aj takto sa snažia vyznať svoju vieru v Krista (pozn. v slove ryba - gr. ichthys - je obsiahnuté ranokresťanské vyznanie: Ježiš Kristus Boží Syn Spasiteľ). A možno ste sa stretli už aj so šoférmi, ktorí spodnú časť zadného skla ich automobilu "skrášlili" čudesnou, po estetickej stránke nedokonalou - škaredou postavičkou s rozplešteným nosom. Majú ju tam prilepenú vo forme samolepky. Prečo? - To napovedá nápis pod postavičkou: "No body is' perfekt!" ("Nikto nie je dokonalý!") Vodič, ktorý "oznámkoval" svojho oceľového tátoša spomínanou nálepkou, chce za ním jazdiaceho automobilistu upozorniť: Pozor, v jazde sa mi pritrafí aj chyba (- preto sa nerozčuľuj!) Tiež: (Nezabudni,) ani ty nejazdíš bezchybne! - Skrátka: Nikto nie je dokonalý! Ak sme sebakritickí, potom takémuto sebapriznaniu dobre rozumieme. Asi oveľa ťažšie je nám, nedokonalým ľuďom, porozumieť biblickej výzve: "Buďte dokonalí, ako je dokonalý váš Otec nebeský" (Mt 5,48). Porozumieť takejto požiadavke pôsobí nielen komplikácie, ale, zdá sa, že ona prekračuje únosné medze, ba kde - koho môže dokonca poriadne "vytočiť". Veď samo Písmo sväté ako by si protirečilo. V Ž 14,3 vraví: "Niet nikoho, kto by robil dobre". A v R 3,10: "Niet spravodlivého ani jedného". - Ako teda možno požadovať dokonalosť? Podľa biblistov je za pozadím gréckeho novozmluvného pojmu teleios, hebrejský výraz tám, ktorý znamená úplnosť, celistvosť, integritu. Ak uvážime, že jednou z ústredných tém Biblie je vzťah človeka k Bohu, potom sa výzva k dokonalosti prestane javiť ako idealistické nabádanie k perfektnosti - bezchybnosti. Ide v nej o napomenutie, aby sme boli Pánu Bohu úplne oddaní, našu lásku sme nerozdeľovali medzi Boha a modly. Ježišove slová: "Buďte dokonalí, ako je dokonalý váš Otec nebeský", nechcú byť neznesiteľným zákonom, ale pomocou k odbúravaniu schizofrénie srdca. Nie infarktu, nie rakovine, ale rozdvojenosti srdca totiž patrí prvenstvo medzi chorobami, ktoré najčastejšie postihujú naše vnútro. Pravdu mal reformátor Kalvín, keď napísal, že ľudské srdce je továrňou na modly. Pri evanjelických sobášoch si snúbenci dávajú sľub: "Neopustím ťa: ani v biede, ani v chorobe, ani v šťastí, ani v nešťastí, ani v nedostatku, ale budem ťa milovať, o teba sa starať, vernosť ti zachovávať a tak, ako to Pán Boh vo svojom slove prikazuje, s tebou verne nažívať až do smrti." Predstavme si, že by ženích svojej nastávajúcej sľuboval: "Neopustím ťa, pokiaľ budeš zarábať aspoň 20.000,-Sk." Alebo: "Neopustím ťa, pokým budeš zdravá." Alebo: "Budem ti zachovávať vernosť, ale keď pôjdem na dlhšiu služobnú cestu či do kúpeľov, tak za seba neručím." Bolo by nanajvýš riskantné vstupovať do manželstva s takýmto nezodpovedným dobrodruhom. Je prirodzené, že láska má byť úplná, celistvá, nepolovičatá. Ak má byť takou v manželstve, nemenej vo vzťahu k Pánu Bohu. Biblia nás má právo volať k nepolovičatosti - k dokonalosti preto, lebo Pán Boh je vo vzťahu k nám celistvý, nerozdelený. Je taký aj k nevďačným ľuďom. Slncu dáva vychádzať na zlých aj na dobrých a zosiela dážď na spravodlivých aj na nespravodlivých (Mt 5,45). Biblické nabádanie k dokonalosti je obdobou dvojprikázania lásky: Milovať Pána Boha z celého srdca, celej duše, celej mysle a celej sily a milovať blížneho ako seba samého (Mk 12,30-31). Tak to bolo už v SZ. V 3M 19,2 čítame: "Svätí buďte, lebo ja, Hospodin, váš Boh, som svätý." Ani tu sa pod svätosťou nemyslí stav dokonalosti, za ktorý by sme si mali právo uplatňovať od Boha odmenu. Pred Neho môžeme predstupovať len ako hriešnici, zrelí pre odsúdenie. Keď nás Pán Boh označuje za svätých, je to nezaslúžený dar Jeho milosti. On si za svojich vyvolil nás, ktorí sme sa Mu vzpierali - vyvolil si, čo je neurodzené, slabé, čím svet opovrhuje, aby sa nikto nechválil pred Bohom (por. 1K 1,27-29). Je v našej ľudskej prirodzenosti, že sa radi vychvaľujeme, ak aj nie navonok, tak máme sklon viesť si v srdci "záznamy", čo dobrého sme urobili. Ak by stačilo naše dobro, mali by pravdu tí z politikov, ktorí tvrdia, že kresťanstvo je dobré na mravnosť. Kresťanstvo tu však nie je predovšetkým preto, aby nahrádzalo humanizmus - morálne správanie sa s jeho pravidlami a zásadami. Kresťanstvo tu je preto, aby vo svete nedošlo k odbúravaniu kategórie milosti. - Aby sa nezamlčovalo evanjelium, že Pán Boh nás miluje a prijíma nás, hoci si to nezasluhujeme; že Jeho láska k nám je celistvá, úplná, dokonalá, aj keď toho vôbec nie sme hodní. Toto evanjelium je Božou mocou, ktorá môže človeka premeniť tak, že už nebude patriť svetu, jeho spôsobom myslenia a konania, ale Kristovi. Netvrdím, že ho vždy premení. Podnes sa mnohí potrebe prijímať Božiu milosť vysmievajú. No bola by to v žití zúfalá chudoba, keby z Božej strany platilo: Dostaneš iba čo si zaslúžiš; keby sme nikdy nemohli počuť: Si prijatý, dostaneš, i keď si nezaslúžiš. - To je dokonalosť Božia, dokonalosť Božej lásky, ku ktorej sme volaní. To je milosť - nie lacná zmäkčilosť srdca, ale vzácna výsada Božích detí. Ako chceme na Božiu milosť odpovedať? Nie sme dokonalí kvantitatívne - v zmysle mravnej bezúhonnosti - v myšlienkach, slovách, činoch; náš život nie je bez škvŕn. V tomto ohľade podstatnejšie, ako byť dokonalými, je zostávať pravdivými; uznať: potrebujem/e milosť. V zmysle Ježišových slov spejme k dokonalosti v tom, že náš vzťah k Bohu i ľuďom bude naplnený láskou, že v nej budeme celiství, nerozdelení. Odbúravať schizofréniu srdca a neodbúravať milosť, to nech sprevádza náš život viery.
Amen.
Martin Šefranko
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
