V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk, www.facebook.com/ecavdubravka/)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk, www.facebook.com/ecavlegionarska/)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Kázne

Predpôstna nedeľa – Národný týždeň manželstva, Matúš 7, 24 – 27

Ježiš Kristus povedal: Každý, kto počúva tieto moje slová a plní ich, podobný bude múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale. A prišiel príval, privalili sa rieky, strhli sa vetry, oborili sa na ten dom, ale nepadol, lebo bol na skale založený. A každý, kto počúva tieto moje slová, a neplní ich, podobný bude mužovi-bláznovi, ktorý si postavil dom na piesku. A prišiel príval, privalili sa rieky, strhli sa vetry, narazili na ten dom i padol a jeho pád bol veľký. (Matúš 7, 24 – 27)

Obsah tohto podobenstva je jasný: Ak dom má byť pevný, musí mať dobré základy. Dom s dobrými základmi bude pevne stáť aj v nepriaznivých situáciách. Dom bez základov nevydrží nápor povodne a silného vetra a zrúti sa.
Pán Ježiš nechcel poúčať staviteľov – tí to dobre vedeli a vedia. Z jedného základného pravidla staviteľskej praxe urobil však podobenstvo o živote človeka a živote spoločenstiev. Podal aj vysvetlenie: Kto počúva jeho, Ježišove slová a riadi sa podľa nich, podobá sa tomu múdremu staviteľovi, ktorý stavia dom na pevných základoch. Kto síce počúva alebo číta Ježišove slová, ale púšťa ich do vetra a neriadi sa podľa nich, ten sa podobá bláznivému staviteľovi, ktorý si myslí, že základy, ktoré i tak nevidno, by boli zbytočnou investíciou.
Toto podobenstvo sa dá vztiahnuť na množstvo rozličných situácií jednotlivého človeka, ako aj spoločenstiev. Pri príležitosti Národného týždňa manželstva ich vzťahujeme na manželstvo.
Manželstvo je pevným domovom, ak je budované na Ježišovom posolstve o Božej láske a o zodpovednosti človeka pred Bohom, ak je budované na etických princípoch, ktoré z Božieho zákona potvrdil a prehĺbil Pán Ježiš. Naproti tomu manželstvo, v ktorom sa nerešpektujú etické princípy, je dom na piesku.
Ak je východiskovým bodom založenia a budovania manželstva iba vzájomná citová a erotická príťažlivosť a nič viac, bude také manželstvo domom na piesku. Erotická príťažlivosť je síce Božie múdre zariadenie, ale ak nie je spojená s pevnými etickými zásadami, sama nestačí na vybudovanie pekného a pevného manželstva. Citová a erotická príťažlivosť netrvá večne, mení sa, míňa sa, a bez usmerňovania a obohacovania mravnými princípmi si hľadá nové a nové objekty. Mnoho manželstiev je postavené iba na tomto chabom základe. Nemožno sa ani čudovať, že sa takto postavené domy manželstva rúcajú v takom veľkom množstve, ako nám to ukazujú hrozivé čísla štatistík.
Pripomeňme si aspoň niektoré zásady, ktoré môžu byť pevným základom manželstva a ktoré ho chránia pred otrasmi a zrútením. Prvou vecou je uvedomiť si, že manželstvo je dar od Pána Boha. Obaja ľudia v manželstve by mali byť za tento dar vďační a usilovať sa, aby bol zachovávaný v čistote. Za taký veľký dar sme zodpovední. Od oboch ľudí v manželstve sa žiada, aby sme si pri všetkom správaní uvedomili, že raz budeme postavení pred Božiu otázku, čo sme spravili zo svojho manželstva. Treba žiť tak, aby sme pred Božím súdom pri tejto otázke nestáli so strachom a hanbou, ale aby sme mohli odpovedať s radosťou a vďačnosťou.
Šieste Božie prikázanie – „Nescudzoložíš!“ – varuje pred neverou v manželstve. Nevera znamená vždy poníženie toho druhého, akoby ten, kto sa dopúšťa nevery, si pomyslel: nestojíš mi ani zato, aby som ti zachoval, zachovala vernosť, rozhodujúce je, čo je pre mňa dobré, výhodné, príjemné. To je veľmi nebezpečné podkopávanie základov manželstva, lebo manželstvo by malo byť celoživotným solídnym spoločenstvom. Naproti tomu pevným základom trvale pekného manželstva je láska. Láska, ktorá nie je iba citovým rozochvením, ale obsahom ktorej je úcta a zodpovedná starostlivosť o toho druhého. Martin Luther v Malom katechizme vysvetľuje šieste prikázanie stručne a obsažne: „Máme sa Pána Boha báť a ho milovať, aby sme žili čistotne a slušne v slovách a v skutkoch a aby sa manželia milovali a ctili.“
Sú manželstvá, v ktorých jeden druhého ponižuje slovami, správaním, alebo v ktorých dokonca jeden druhého týra. Niekedy môže ísť o dlhodobé ponižovanie a týranie. Z médií vieme, že sa takéto situácie môžu končiť aj tragédiami. Takto to vyzerá v manželstve bez pevných, solídnych základov. Naproti tomu pevným základom je vedomie, že obaja v manželstve sú Božie deti, že obom daroval Stvoriteľ rovnakú dôstojnosť, ktorú treba rešpektovať. Takýto rešpekt nedovoľuje, aby človek ubližoval tomu druhému a zraňoval ho, ale naopak, vedie ho každodenne k správaniu, ktorým je dôstojnosť toho druhého potvrdzovaná.
V kázni na vrchu povedal Pán Ježiš: Vaše Áno nech je áno, vaše Nie nech je nie. To je požiadavka úplnej pravdivosti, pravdovravnosti. Pre manželstvo je táto zásada podstatná a nevyhnutná. Klamať tomu druhému, teda najbližšiemu človeku, je pre neho veľké poníženie. Okrem toho klamstvo vedie k strate dôvery a môže viesť k trvalému rozbitiu a zničeniu spoločenstva. Už mnoho manželstiev sa kvôli klamaniu rozpadlo. Zásada pravdovravnosti patrí medzi najdôležitejšie zásady manželského spolužitia.
Manželstvo má byť domovom nielen pre manželov, ale aj pre deti. Zodpovednosť rodičov za deti je nesmierne veľká a má viac stránok. Okrem iného spočíva v tom, aby sa deti mohli od rodičov naučiť, ako sa má správať človek k človeku, a to predovšetkým v úzkom rodinnom kruhu, ale potom aj za hranicami rodinného domu. Aby si dieťa mohlo povedať: To, ako sa moji rodičia správajú jeden k druhému, to je normálne, a všetko, čo je s tým v protiklade, je nenormálne. Život rodičov, život v rodine sa má stať pre deti školou lásky.
Manželstvo, rodina sa môže stať pre všetkých opravdivým domovom, kde sa každý cíti tými druhými milovaný, prijímaný, akceptovaný, pochopený, a kde každý všetkých ostatných miluje, prijíma, akceptuje, chápe. Možnože v dnešnom mnohorako deformovanom svete takéto slová o manželskom a rodinnom domove znejú ako rozprávková, utopická idyla. Napriek tomu nám slovo Božie zdôrazňuje, že takýto domov je aj dnes možnosťou, ktorú môžeme uskutočniť. Pán Boh nám dáva na to predpoklady, a je našou vecou, či ich využijeme.

Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.